Drahoslav Mika

Všetky cesty vedú na spoplatnenú diaľnicu. Dačo by som aj robil, len nech to nie je práca. Je to súdny človek. Stále ho ťahajú po súdoch. Rozumu je dosť, no niekedy je výhodnejšie zostať hlúpym. Prišiel som, videl som… Prižmúril som oči a vyplatilo sa to. Kabát prevrátiš. Horšie je to s tangáčmi. Aj kôň je podkutý a musí […]

Čoby sa voda odparila. Čoby bol vietor odvial dni. Akoby Čas bol dostal krídla. Okúňa Jar sa pred dvermi –

V ňedzeľu večureň Skoňčila v kosceľe. Pohašiľi švički, Zamkľi na kľuč dzvere.

Rozdaždilo sa dažďom zlatým Fialka očká pretiera Púpave slnko zvlieka šaty Negližé ladí dobiela

„Viňčujem, viňčujem, na to Bože narodzeňe hojňejši, pokojňejši ročki dočekac, ňe taki smutni, aľe vešeli, žebi sce chodziľi pomedži maradički, jak jasni mešačok pomedži hvizdočki. To ja vam viňčujem do Božej milosci!“

Zbiraľi me rendi – Fšeľijaki šmati – Naj vidza u švece, Jaki me bohati.

Keby bol Jánošík chudobným bral a bohatým rozdával, mohol zbíjať dodnes. Niekedy nadobúdam dojem, že Pánboh hriešnikom fandí. Slovenskí puberťáci si vytláčajú uhry, maďarskí félvidéky. Doba je hektická. Každý by mal absolvovať preventívnu prehliadku u patológa. Jazdec môže byť bez hlavy, ale nie bez zadku. Čo ako dlho budete trieť […]

To už ňeška ňe tak, Jak bulo dakedi. Do svojej mladosci Podzme na ohľedi.

Majú sa Briezky za nevesty. Zelený závoj na tvári. Šelestia s vánkom biele vesty. Nevesty Brestom ustlali.

Chodkyne chodia po ulici, Chodec sa o tieň potkýna. Slncový šarkan zlatolíci Vyháňa mráčky z komína.