Drahoslav Mika

„Viňčujem, viňčujem, na to Bože narodzeňe hojňejši, pokojňejši ročki dočekac, ňe taki smutni, aľe vešeli, žebi sce chodziľi pomedži maradički, jak jasni mešačok pomedži hvizdočki. To ja vam viňčujem do Božej milosci!“

Zbiraľi me rendi – Fšeľijaki šmati – Naj vidza u švece, Jaki me bohati.

Keby bol Jánošík chudobným bral a bohatým rozdával, mohol zbíjať dodnes. Niekedy nadobúdam dojem, že Pánboh hriešnikom fandí. Slovenskí puberťáci si vytláčajú uhry, maďarskí félvidéky. Doba je hektická. Každý by mal absolvovať preventívnu prehliadku u patológa. Jazdec môže byť bez hlavy, ale nie bez zadku. Čo ako dlho budete trieť […]

To už ňeška ňe tak, Jak bulo dakedi. Do svojej mladosci Podzme na ohľedi.

Majú sa Briezky za nevesty. Zelený závoj na tvári. Šelestia s vánkom biele vesty. Nevesty Brestom ustlali.

Chodkyne chodia po ulici, Chodec sa o tieň potkýna. Slncový šarkan zlatolíci Vyháňa mráčky z komína.

Zdroj, ktorý si želá byť menovaný, si želá byť menovaný do vyššej funkcie. Jediný zdroj, ktorý si želá byť menovaný, je Prazdroj. Všetci vieme, že nikto nie je dokonalý, ale každý verí, že práve on je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Odkaz sprejerom: -Nemaľujte čerta na stenu. Stačí mi ten z RTVS. Človek nikdy nevyexkrementuje viac ako […]

U sušeda zdechla v noci koza. Teraz kozu po valaľe voža. Ukazuju ju jak na vistave: -Išče fčera mala cicki zdrave,

Ponoril som sa na dno mora. Noriť sa môžem pri mori.

V lunnom svite popolnočnom Žmurká malá hviezda očkom. Žmurká cudne, hľadí skromne, Halí Lunu mráčkov krovie.