Drahoslav Mika

Z jedného sveta dva sú svety – Hellespont more obmýva, Nad vodou kŕdeľ čajok letí, Európe máva Ázia.

My nie sme národ holubičí, ale slávičí. Stačí sa v noci na sídlisku započúvať. Aj v škole života môžete prepadnúť, no ročník sa opakovať nedá. Silikón zatiaľ mozog nenahradil, a asi to tak aj zostane.

Nadáva Hádes na pomery. -Obrali muža o ženu! Celý svet sa mi teraz škerí! Nadišla doba na zmenu.

(Vyhliadka z indexu do budúceho roka) – Trúbia do nás, že je kríza v ťahu, Roboty zas bude doma dosť, Stálo že nám za to – za námahu – Bankárom sa vydať na milosť.

Objíma Déma Persefónu, Pohladí Koré dobrú mať. Tešiť sa môže Zeus z trónu, Začína slnko milo hriať.

Premýšľa Zeus, hlavu láme… Zavarili si poriadne. Švagrinou bude dcéra mame… Verí, že sestra vychladne.

Samé sa píšu v Nebi básne – V hviezde sa slovo ligoce. Rozožnú verše svetlo jasné, Prizdobia čarom Vianoce.

Rýchlosťou víchra povoz hne sa, Veslujú draky krídlami. Vznesú sa Božie na nebesá, Hélios máva na dámy.

Netkne sa dobrôt Metaneiry, Kelea nápoj odmieta. V úprimnosť kráľa ale verí Ženička skromne odetá.

Miluje Déma svoje dieťa. V údolí Nýsai v jaskyni Radosťou dcérke očká svietia, Ústočka ani maliny.