Drahoslav Mika

Ponoril som sa na dno mora. Noriť sa môžem pri mori.

V lunnom svite popolnočnom Žmurká malá hviezda očkom. Žmurká cudne, hľadí skromne, Halí Lunu mráčkov krovie.

Žena nemlčí. Ona si iba kumuluje energiu na nový monológ. Dajte mi pivný bod… U nás vás nachytajú na hruškách, v Afrike na banánoch. Učte sa, aby ste mali čo zabúdať.

Drustva porušiľi – Teraz me farmari. Ja už i bez toho Do roboti stari.

Pôjdeme… tatam… Čo tu..? Čo tu..? Mnohí už zhora Mávú nám.

Ukrižujme krízu na kríž, ľudia! Z kríža kríza nikam neujde. Bez krízy sa bankovlády nudia. Načierajú ľuďom do studne –

Každý sa sťažuje na život, ale umierať sa nechce nikomu. Chlieb náš každodenný daj nám dnes, aby sme mali čo vyhodiť do kontajnera… A odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame krčmárovi nedočapované pivo. A neuveď nás do pokušenia… Ale až keď budeme veľmi starí… Úsmev ako dar. Plač ako výpalné. Historici obdivujú […]

Skoro ráno na úsvite Zbledla Luna po fláme. Kým vy kávu uvaríte, My si rande dávame.

Ó, Briezka, panna bielená, Suknička pod kolená, Napoj ma láskou z prameňa, Do leta zaľúbená.

Celkom sa mi (si ma) obnažila Letná noc po letnom dni. Cvrčekovia ticho pília… Lipový čaj lahodný