Drahoslav Mika

V lunnom svite popolnočnom Žmurká malá hviezda očkom. Žmurká cudne, hľadí skromne, Halí Lunu mráčkov krovie.

Žena nemlčí. Ona si iba kumuluje energiu na nový monológ. Dajte mi pivný bod… U nás vás nachytajú na hruškách, v Afrike na banánoch. Učte sa, aby ste mali čo zabúdať.

Drustva porušiľi – Teraz me farmari. Ja už i bez toho Do roboti stari.

Pôjdeme… tatam… Čo tu..? Čo tu..? Mnohí už zhora Mávú nám.

Ukrižujme krízu na kríž, ľudia! Z kríža kríza nikam neujde. Bez krízy sa bankovlády nudia. Načierajú ľuďom do studne –

Každý sa sťažuje na život, ale umierať sa nechce nikomu. Chlieb náš každodenný daj nám dnes, aby sme mali čo vyhodiť do kontajnera… A odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame krčmárovi nedočapované pivo. A neuveď nás do pokušenia… Ale až keď budeme veľmi starí… Úsmev ako dar. Plač ako výpalné. Historici obdivujú […]

Skoro ráno na úsvite Zbledla Luna po fláme. Kým vy kávu uvaríte, My si rande dávame.

Ó, Briezka, panna bielená, Suknička pod kolená, Napoj ma láskou z prameňa, Do leta zaľúbená.

Celkom sa mi (si ma) obnažila Letná noc po letnom dni. Cvrčekovia ticho pília… Lipový čaj lahodný

Jedným životná úroveň stúpa, pred druhými ustupuje. Vplyvných ľudí je najlepšie odsúdiť až po smrti. Chcel som ísť do ZOO. S opicou ma nevpustili. Ak je váš šéf ako pes, pošlite ho do psej matere. Paradox: V pitevni piť nedávajú. Ľudia starnú tak rýchlo, ako im to zákony nariaďujú. Kričali sme: -Na nohy! Na nohy! A odrazu sme na […]