Drahoslav Mika

(Úloha prvá) Do rána nespí. Búdu šije Eurystheus na Hérakla: Od krvi nech sa neomyje…! Hádam by sa ho nezľakla

Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahou Príkoriu má tu privykať.

Odchádza Alkaid smutný z Tróje. V živote sa mu nedarí. Priateľov stratil, deti troje… Zhora mu ktosi počaril…

Kochá sa Zeus Ganymédom, Nespúšťa z chlapca Boží zrak, Nejedáva a trpí smädom – Zaľúbil sa nám, neborák…

K mýzijským brehom doveslili. Alkaid na breh vystúpi. Pätami za mu priateľ milý – Hylás na slovo neskúpy.

Dopláva loď do Propontídy. Priateľskí sú k nim Dolioni. Kyzikovi sa Iáson vidí, Na stranu si ho nakloní.

Brieždi sa… Ráno nad Egejom… Päťdesiat mužov na lodi… Iáson im bude veliteľom, Argó je loďou slobody.

Krétheus kedys´ v Iolku vládol, V onom bol meste prvý kráľ. Po mori lode nahor – nadol Húpali vlny opodiaľ.

Túla sa Alkaid po Hellade, Bez cieľa blúdi sem a tam, Nepokoj v duši jeho vládne, Dni ani noci neráta.

Terimach, Deikont, Kreontiad – Hrdý je Alkaid na synov. S Megarou rád sa na nich díva, Nešiel by nikdy za inou.