Drahoslav Mika

Kochá sa Zeus Ganymédom, Nespúšťa z chlapca Boží zrak, Nejedáva a trpí smädom – Zaľúbil sa nám, neborák…

K mýzijským brehom doveslili. Alkaid na breh vystúpi. Pätami za mu priateľ milý – Hylás na slovo neskúpy.

Dopláva loď do Propontídy. Priateľskí sú k nim Dolioni. Kyzikovi sa Iáson vidí, Na stranu si ho nakloní.

Brieždi sa… Ráno nad Egejom… Päťdesiat mužov na lodi… Iáson im bude veliteľom, Argó je loďou slobody.

Krétheus kedys´ v Iolku vládol, V onom bol meste prvý kráľ. Po mori lode nahor – nadol Húpali vlny opodiaľ.

Túla sa Alkaid po Hellade, Bez cieľa blúdi sem a tam, Nepokoj v duši jeho vládne, Dni ani noci neráta.

Terimach, Deikont, Kreontiad – Hrdý je Alkaid na synov. S Megarou rád sa na nich díva, Nešiel by nikdy za inou.

Osemnásť rokov…Plný sily Z lesov – hôr preč sa poberá. Pamätá slová dobrej víly – Každého ctiť si priateľa,

Kithairón víta Alkaida – Pastieri, lesy, pastviny… Pasieva stáda, trusie kydá, Oberá figy, maliny,

Povolá Amfit učiteľov Najlepších v celej Hellade, Zušľachtia nech mu duch aj telo, Múdrosť nech hlavu ovládne.