Drahoslav Mika

Kloní sa Slnko k odpočinu, Raný sa večer rumená, Hodí plášť Nykta na krajinu, Zaseje hviezdne semená.

(Fejtónčenie takmer filozofické)

Bohovia sú priam ako ľudia, Človečie berú podoby, Tešia sa, smútia, snúbia, ľúbia…Afrodita sa prizdobí –

Dorástol v tele, dospel v duchu.Maii sa, mamke, privraví:-Prežiť chcem život plný vzruchu, Stačilo hier a zábavy.

V pohode lapí prvú lýru, Rozochvie struny prstami, Preletí nápev cez dolinu, Ľúby tón dušu omámi.

Na Olymp nosia ambróziuPlejády spoza šírych vôd.Obadá Zeus devu milú, Pohladí žezla svojho hrot.

Pásava Ákis ovčie stáda,Trávička kde sa zelená – Šťavnatá chutná pažiť mladá, Vodička tečie pramenná.

Dinosaury sú dávno passé – Bohovia prišli na scénu:Netvorov tvoria v zemskom kvase, Pastieri stáda poženú…

Adam: -Nielen jablkom je človek živý… Strom poznania priniesol s plodmi aj jablko sváru. Čím prízemnejší človek, tým viac chodí s hlavou v oblakoch.

Dryády šantia po poľane, Tancujú boso po tráve. Klokocú v riečke vlnky ranné, Motýle hýria ihravé.