Drahoslav Mika

Objíma Déma Persefónu, Pohladí Koré dobrú mať. Tešiť sa môže Zeus z trónu, Začína slnko milo hriať.

Premýšľa Zeus, hlavu láme… Zavarili si poriadne. Švagrinou bude dcéra mame… Verí, že sestra vychladne.

Samé sa píšu v Nebi básne – V hviezde sa slovo ligoce. Rozožnú verše svetlo jasné, Prizdobia čarom Vianoce.

Rýchlosťou víchra povoz hne sa, Veslujú draky krídlami. Vznesú sa Božie na nebesá, Hélios máva na dámy.

Netkne sa dobrôt Metaneiry, Kelea nápoj odmieta. V úprimnosť kráľa ale verí Ženička skromne odetá.

Miluje Déma svoje dieťa. V údolí Nýsai v jaskyni Radosťou dcérke očká svietia, Ústočka ani maliny.

Dostala plodnosť do ochrany, Úrodnosť pôdy na Zemi. Naučí ľudí orať, brániť, Na chleba zrno premeniť.

Hovoria o ňom, že je hlúpy. Ja vravím, že len trúfalý. Nelezie iným do… chalupy, Do plienok slová nebalí.

Hrdlačí Ligdos pri Faiste: Oseje, zožne, vymláti… Ku pôde plodnej roľník prischne. Úrodou rok je bohatý.

Niektorí zárobkovo činní ľudia majú príjem zárobkovo trpný. Niektoré ženy sa otvorili svetu iba na tri prsty. Jazykový zákon by sme mali. Teraz ešte odhlasovať ušný.