Drahoslav Mika

Vzoprú sa kone, na zadné sa…Zamáva štvorka krídlami, Povozka rve sa na nebesia, Zažíva pocit neznámy –

Hélios končí nočnú siestu, Obriadi krídla, kopytá,Ružovú Éós, svoju sestru, Otvoriť bránu popýta.

Hyperión sa láska s Theiou. Potme sa ľúbosť rozvíja.Nevie svet ešte, čo je bielo. Porodí Theia Hélia.

Voľné sú mravy na Uráne, O Zemi ani nevravím. Čo tvor, to láska, milovanie, Siahajú všetci po zdraví.

Slovenskom obchádza epidémia alkoholizmu. Klin sa pivom vypíja. Všetci sme si rovní, len charaktery máme pokrivené.

(Pre každý prípad uvádzam aj druhý variant ukončenia príbehu.)Dobritka ľudia jazyk ostria, Odkedy stojí svetom svet. Nenávisť – závisť je tá osla… Poznáme to už naspamäť.

Pošinul večer vládu noci, Vlúdil sa spánok do tela. Podrží Hypnos Gýga v moci. Od steny tieň sa oddieľa.

Od ucha k uchu chýr sa šíri: -Kráľovský pastier je sťa býk! -Zahubil obrie vlky štyri! -Všetko vie, dosiaľ ako nik…

Rozdumy nosí Gýgés v mysli: „Vypočuť môžem, čo len chcem, Bez toho, ´by mi na to prišli… Nikomu o tom nepoviem…“

Héraklés mu je pra-pra-pra-pra… Kandaul vládne Lýdii. Ďalej sa rozum nedopátral, Spomienky ale ožili.