Drahoslav Mika

Hrdí sa hradmi Argolida, Perseus svieti na nebi. Synom sú tvŕdze za obydlia, Kráľovská moc ich velebí.

Priatelia kým si naši dvaja U Háda v chládku hoveli, Všeličo národ povystrájal. Théseus zas je bez ženy –

Prísahy slová plniť treba. Peirithoos názor nemení. Božského chce si hryznúť chleba, S bohyňou keď sa ožení.

Ak sa cítite nesvoj, pite na cudzí účet. Jedni čas zabíjajú, druhí zapíjajú, tretí to spoja. U opitých šoférov neide o autohavárie, ale o nedokonané samovraždy. Jeden za všetkých, všetci – do krčmy! Po cajch vám nikdy nenalejú. Ale aspoň viete, o koľko vás ošmekli.

Théseus smúti ovdovelý – O syna prišiel, o ženu. Chronos však všetky rany scelí, Stalo sa to aj blížnemu –

Nakoniec Faidre splnilo sa, Túžila po čom pred rokmi. Túli sa k manželovi bosá, Šťastím by v daždi nezmokli.

Na Kréte dujú nové vetry – Odišiel Mínós k Hádovi. Daidalos slovom radšej šetrí, Niekoľko slov však vysloví.

Héraklés slúži u Eurystha Ktovie už koľký Boží rok. Deviatu prácu kráľ mu chystá – Diov syn mu je paholok.

Kde bolo včera zelené, Zrazu je všetko biele. Zbeleli tiene na stene, Padá sneh do postele.

Už sa nepije do druhej nohy, ale do druhého piliera. Pite v zime – biele myši nebijú tak do oči. Alkohol – metla ľudstva. Preto tak radi vymetáme krčmy. Všetko je vo hviezdach – iba pivo v krčme.