Drahoslav Mika

(8) Uteká, beží poľom, lesmi… Čím ďalej len by od kráľa… Trávou si, krovím cestu kliesni, Svet voľný sa jej otvára.

(4) A tak si Lykos neter svoju Ku sebe na voz posadí. Bratovi splnil jeho vôľu, Kážu jak dobré zásady.

(1) Polydoros sa kráľom stáva Sedembranného mesta Théb. Kadmos mu žezlo odovzdáva. O dvoch je kôrkach každý chlieb.

Čo ma je po dni otvorených dverí, keď bude večer otvorených fliaš.

(8) Tešia sa všetci, nie však dlho. Héra veď nikdy neveru Neniesla božskožensky hrdo. Aj teraz šije na mieru

(6) Mesiace sa už pomíňali… Nevie nik… Žiaden nepočul… Synkovia zabudli ju malí, Dojke sa tiahnu k vrkoču…

(3) I čo si Ínó nevymyslí, Detí sa aby zbavila… Dáždik je stále horkokyslý – V Nefelé slzí bohyňa…

(1) Veselá svadba v Orchomene – Berie si človek bohyňu – Erós si zgustol na Nefelé A zakladá jej rodinu –

Pivári nevyhrávajú o prsia, ale o brucho. Ešte nie sme na dne. Ešte je čo piť. Niekedy sa človek musí opiť, aby si ho všimli. Z dobyvateľov našich krčiem sa stávajú dopivatelia. Sud duní viac, ak je prázdny, človek, ak je naliaty.

Vážia si Théby Teiresia – Najväčší veštec v okolí. On vodu káže – vodu píja. Penthea teraz osloví