Drahoslav Mika

Králi sa aby nenudili A ľudia nielen jedli chlieb, Merajú borci svoje sily, Zápasia, bežia opretek…

Zomrel im otec. Zašiel žiaľom – O dcéry prišiel obidve. Terea bodaj porantalo! Sedávať môžu na bidle. –

Od ostrého je tupá hlava. Nuž som sa prestal holiť. Bol som v krčme na pečeňové testy. Dobrá pálenka to bola. Ešte na tretí deň ma hlava bolela. Skoč domov pre to víno, ale nechoď autom, aby si si aj ty mohol vypiť. Škoda peňazí za alkohol. Poďme ich radšej prepiť.

Nežije mierom Eleusína, Athénam tiež ho nepraje. Erechtheus ich napomína, Čoskoro má však na mále.

Volopas svieti na nebesiach, Synovia prú sa na Zemi. Vykážu Pandióna z mesta, V Athénach viac je nechcený,

Athéna v úcte s mestom žije, Na Akropole má svoj chrám. Nevidí nik ju bez kopije. Otvára bránu dokorán,

Je šesť hodín, tak pime, lebo do deviatej musíme byť triezvi.

Kekrops je prvým mesta kráľom. Vyliezol len tak spod zeme… Nohochvost radil by ho málom Ku hadom. Telo ale nie…

Diovi veštba prezradila: Porodiť ak má Metida, Bohyňa Umu roztomilá, Na dcéru jej nech pozor dá.

Boli zlí ľudia bohom vôči – Nijaká úcta, obeta… Do mýtov Zeus rázne vkročil: -Čo sa tu má čo obšmietať