Drahoslav Mika

Thanatos letí za Sisyfom, Príkaz má taký od Dia – Za protibožskoľudský výkon Čierna mu udrie hodina.

Prizrel sa Zeus nymfe riečnej, Ásópa dcére Aigine. Láska je čosi nekonečné, Láska je čosi nevinné.

Thessalský trón po smrti otca Nedlho ostal bez kráľa. Salmóneus sa naňho dostal, Pocta to bola nemalá.

Aiola syn a Enarety – Praotca všetkých Aiolov, Jedným je z jeho siedmich detí. Efire vzniknúť pomohol.

(9) V Athénach v Apollóna chráme Spia Erínye tvrdý sen. Tieň Klytaimnéstry budí dravé Bohyne. Orest má prísť sem…

(7) Spomenie kňažka na svoj domov, Na detstvo, rodné Mykény, Na otca, voňal ktorý lovom, A bol tam kráľom váženým,

(5) Odrazu nezná odpočinku, Zatvorí oči… Otvorí… Nemôže zdriemnuť ani chvíľku, Nasledujú ho potvory –

(3) A tak sa ďalšia doba vlečie. Položil Tróju Trójsky kôň. Teší sa Hellas, že konečne Privítať môže víťazov.

(1) Myrtilov tieň už dlho máta, Plní sa kliatba ostošesť, Vraždia sa deti, vraždia bratia, Vraždili včera, vraždia dnes.

(7) Átreus, vládca ovdovelý, Obzerá už sa po žene. Samému smutno na posteli, S tou prvou mal len súženie…