Drahoslav Mika

Uzrel kde Zeus svetlo sveta, Pod horou Diké na Kréte, Šírila zvesť sa po klebetách, Verte si, a či neverte –

Dia syn a snáď nymfy Plúto, Tantalos v lýdskom Sipyle, Nepoznal nikdy, čo je smútok, Alebo čo je násilie.

V paláci steny majú uši A oči tu má každý strom. Kto uši má, ten čosi tuší, Kto oči má, je naistom,

Girtonu stolec v Thessálii, Lapithov ľud kde prebýva, Kentauri kde sa rozhájili, Potomok získal Flégia –

(12) Na Serife Po svadbe hneď sa odobrali Andromeda aj s Perseom Na Serifos, na ostrov malý. Za svojim idú, za cieľom…

(10) Netvor A už sa more čierne vzdúva, Valia sa vlny na skaly. Sandále junák nevyzúva, Voda sa k deve privalí…

(9) Andromeda Opúšťa junák smutné kraje, Sandálom krídla naladí, Z kapsy krv kvapká neustále – Kvapky menia sa na hady…

(6) Nymfy Opúšťa baby rozhádané, Iné už ony nebudú. Do hája zeleného zahne, Požehnano buď Osudu.

(3) Polydektés V paláci kráľ ich očakáva – Polydektés, brat Diktisa. Pýta sa, kto je milá mama, Komnatu dá jej prichystať.

(1) Danae Danae. Dcéra Akrisia. Takých diev Argos nevídal – Žiarivá, usmievavá, milá – Teší sa kráľka, teší kráľ…