Drahoslav Mika

(1) To nebol ešte oženený A nebol Pelops v Pise kráľ, Pozeral rád na švárne ženy… S Axiochou sa zatúlal.

(3) Pelops je ale zaľúbený, A láska kdečo prenáša. Nemieni len tak zriecť sa ženy A výhodného sobáša.

(1) Vrátil sa Pelops spola cesty, Nestihol dôjsť až k Hádovi. Púte mu iné Osud veští, Ešte si v lesoch zaloví.

Pozýva Tantal na hostinu Olympských bohov – bohyne. Do paláca ich, do Sipylu – Môžu sa kúpať vo víne.

Uzrel kde Zeus svetlo sveta, Pod horou Diké na Kréte, Šírila zvesť sa po klebetách, Verte si, a či neverte –

Dia syn a snáď nymfy Plúto, Tantalos v lýdskom Sipyle, Nepoznal nikdy, čo je smútok, Alebo čo je násilie.

V paláci steny majú uši A oči tu má každý strom. Kto uši má, ten čosi tuší, Kto oči má, je naistom,

Girtonu stolec v Thessálii, Lapithov ľud kde prebýva, Kentauri kde sa rozhájili, Potomok získal Flégia –

(12) Na Serife Po svadbe hneď sa odobrali Andromeda aj s Perseom Na Serifos, na ostrov malý. Za svojim idú, za cieľom…

(10) Netvor A už sa more čierne vzdúva, Valia sa vlny na skaly. Sandále junák nevyzúva, Voda sa k deve privalí…