Drahoslav Mika

Možno raz démon preklial Zem A slová kliatby Osud plní Padá rod ľudský do kolien A vláči kríž svoj strastiplný .

Tehotný som, tehotný som Tehotný som nápadmi Pozerám sa za kolesom Hovorím si – Nekradni .

Celý rok sa teším na púpavy Že sa ako hviezdy roztrúsia A že sa mi púpaví kráľ zjaví Zafidliká svrček na husliach .

Koniec dobrý – všetko dobré, ale len ak je to dobre zaplatené. . Vidí nie ten, čo pozerá, ale ten, čo chápe. .

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa […]

Vychutnávam vôňu lipy z balkóna Ponorený do Božieho dychu Ku pokoju zvony z veže zazvonia Sála z kvetov nostalgie príchuť: .

Na dvore hrá sa dážď Na Duši mrholí Chce sa ma skepsa striasť Bodli by gondoly

Keď zdrhli potkany, loď sa prestala potápať. . Najprv som túžil vyhrať milión. Potom som ho chcel zarobiť. Nakoniec som ho musel ukradnúť. .

Posteľ slúži človeku na dobíjanie a vybíjanie energie. . Ľudia sa rodia múdri. Iba zomierajú hlúpi. .