Drahoslav Mika

Revolúcia požiera svoje deti. Kontrarevolúcia – rodičov. . Do oči… Do oči… A pozrel sa už niekto Pavde pod chvost? .

Mesiac čiapku zašantročil Vyzliekli ho z kožucha November nám nohy močí Trú sa ryby dosucha – .

V Duši mi mrholí Ovládli nebesá čierne chmáry Svetlo je v nevôli Havrany rokujú na konári . Clivota nepustí Briezku mám za ženu vytúženú Niet pľúští na púšti K oáze vysmädlé ťavy ženú . Lezie chlad pod kožu Balady o mori Dušu ziabu Ježe nič nezmôžu Trápny je kapitán bez korábu . Človek je nevrlý Pozerá… Nechápe… Len sa […]

Nudím sa, nudím sa – Pridám sa k nudistom Zoberiem si aj psa Nech som si na istom .

Hlúposť je zadara – Mnohí na ňu v rade radi stoja Keď sa krám otvára Ako osy na jeseň sa roja .

Cudzí rozum je ako cudzia topánka – nie každá nám pasuje. . Kúpil som si výživové dopnky na zlepšenie pamäti. Len nie a nie si spomenúť, kam som ich položil. .

Skôr predáte nenávisť, ako si kúpite lásku. . Najlepší pedagóg – otcovský remeň. .

Tratí sa čosi, čo nám bolo milé – Úsmevy, lásky, priatelia… Nehrejú suché slová na mobile Od Duše Dušu oddelia .

Požičiam si od kováča nákovu Pôjdem hľadať zabudnutú vyhňu Do uzlíka zbalím buchtu makovú Opáčim, či ruky záťaž dvihnú .

Ohyb je pohyb mimo očí: Abrakadabra! – a je to! Človekom stále ktosi / čosi točí Potom má z hlavy rešeto .