Drahoslav Mika

Je január… A v takej Trnave (Nie nadarmo sa jej hovorí slovenský Vatikán či Rím) si dovolia rozkvitnúť červené muškáty. Keby hnedé alebo zelené – nepoviem, ale červ-ené… Červ nespí… Červ vŕta… Červ vŕta v hlave, aby zistil, či v nej nie sú muchy. A ony, potvory, tam naozaj sú. A lozia a šteklia a bzučia… Mucha sa potrebuje […]

Muchy majú veľa spoločného s holubmi. Ba povedal by som, a otec Darwin mi to potvrdí, že muchy a holuby majú spoločného predka a možno že aj zadka. Každý tvor, ktorý sa dostáva do našej dimenzie pozemského života či živorenia tu plní určitú, dopredu mu pridelenú úlohu. To vie už každý malý Dalajláma. Úlohou múch a holubov je – kakať. Rozdiel je iba v jednom […]



(Sergejovi Jeseninovi) Večer dobrý, Sergej Alexandrič! Vy ste tam, a ja som ešte tu. V dobách rôznych sviece naše zažli – Šliapali sme jednu planétu.

Dvaja kovboji sa nesú vedľa seba na chrbtoch koní.-Džou, na hlavu ti sadla mucha.-Džim, chceš povedať, že som hovno?-To nie, Džou, ale muchy sa nemýlia.