Drahoslav Mika

Posedím chvíľku sám so sebou So sebou rád si pomlčim Ťahá ma, kde som dávno nebol Mohol by som aj do krčmy… .

Objednávam tri čutory šoku Lieči šok aj, čo čas nelieči Užívam šok rozpustený v moku Občas sa s ním dávam do reči .

Kalendár mení naše tváre Kalendár ráta naše dni Premieňa mladé víno v staré Nevšedný deň nám zovšední .

Premeňme modrú planétu na múdru! . Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo ničia. .

Pravda aj uši kole. A ešte ako! . Už nás neopíjajú rožkom, už nás opíjajú strúhankou. .

Zmyslel si Dunčo, že je ťava (…potom že zviera nemyslí…) Vraj jeho krv je iná šťava Hoc nie je narkozávislý .

Venujem ti torzo rannej zory Sám by som ho sotva uniesol Nech nám spolu v srdciach Láska horí Nech nám spolu chutia chlieb a soľ .

Tíško vyšlo Slnko večer Celý deň ho máčal dážď Dva obláčky čoby sviece Sňali z neho pršiplášť . Podobá sa na pomelo Z obláčkov sú nomádi Keby sa mu po nás cnelo Nech nám kávu osladí . Zjavilo sa na západe Súmrak rožky vystŕka Nenápadne noc sa kradne Svári Eris jablká . Jablká sú rozsváremé Pojali to od ľudí Hádajú sa o korene […]

Naposledy držal hubu, keď ju našiel v lese. . Bruselskí vedátori vymysleli elektrické kreslo na plyn. .

Našiel sa optimizmus. Majiteľ nech sa radšej nehlási. . Prišiel som, kýchol som, a traja sa poexkrementovali. .