Drahoslav Mika

Stúpil som na zebru. Nie na takú, čo behá v pyžame po Afrike, ale na priechod pre chodcov a tvory podobné. Vždy lepšie, ako vstúpiť do strany či iného politického subjektu. Pred samým nosom (ešte dobre, že ho mám dosť dlhý) mi prudko zabrzdilo luxusné čierne auto západných parametrov s tmavými sklami na oknách. Okienko na vodičovej strane (nie politickej) sa otvorilo a z […]

Ženička moja, ja musím veľa piť. Neviem, čo na mne tí kamaráti z mokrej trištvrte vidia. Ja musím piť so Stanom, ja musím piť s Milanom, ja musím piť s Jožom. Ja musím piť pivo, ja musím piť (r)um. Sedím si pri pive a je mi rôznorodo. Zisťujem, že najrýchlejšie sa alkohol odparuje z piva. Kým vám ho donesú, už je pod čiarou. Ako fejtón. Pena pomaly ubúda a čo […]

Tak mi treba! Mal som ho odovzdať vo voľbách. Môj hlas. Môj zachrípnutý tenor. Načo som si ho len ponechal? Zlatý slávik zo mňa nebude, ešte tak strakatý odvar z havrana. Lenže mne nie je do spevu. Oj, veru nie. Spevák v dnešných časoch riskuje, že z neho urobia prezidenta. A možno sa práve toho boja. Že sa stanem prezidentom. Ja a prezidentom… Ešte tak vice -… […]

Stratil som prácu. Neviem kedy a neviem kde. Jednoducho – stratila sa. Niet jej. Možno ušla sama, možno ju nejaké straky ukradli. Alebo sa vyparila. Len tak, do éteru. Zmizla. Ako gáfor. Ako by ju niekto vyzmizikoval. A taká dobrá práca to bola. Dvoma slovami – matka pokroku (Alebo pokriku?) Hádam by som ju už aj za macochu pojal. Lenže po práci ani chýru ani slychu. […]

Ak má teplá voda zdražieť, urobte si do mrazáku zásoby. Párne čísla v saune nehľadajte.