Drahoslav Mika

Vojačik bude tiež frajerom. (Ale až o rok.) Vojačik prvého ročníka nemá na frajeriny čas. (Vojak musí švihať.) Vojačik má blúzu o dve čísla menšiu. Vojačik má (aby bola zachovaná rovnováha) nohavice o tri čísla väčšie. Vojačik si to postupne s inými vojačikmi povymieňa.

JANO KRAVINEC: Jano Kravincovie, z lazov… Ale nie tých pod Makytou. MIŠO ILČÍK: A ja som Michal. Od Ilčíkov. Skaderuka – skadenoha. (Podajú si ruky ako prejav zbojníckobratskej lásky)

(ad absurdum) (Osoby budú pribúdať postupne v priebehu dejovej línie) Začiatok 18. storočia, štvrť na deväť predpoludním v lete. Uprostred horehronského lesa stojí, ba priam sa leskne, poschodová chata. Pred chatou ohník dohára, aby sme boli čo najpresnejší – už len tak-tak stúpa slabý dym z čiernej pahreby.

Vyššie ako na vrchol sa nevyšplháte. Nik nie je dokonalý – iba ten, čo dokonal.

(ROZPAMÄTÁVANIE) Vojačik je ešte civil. Zatiaľ. Vojačik má osemnásť. Vojačik musí na asentírku. Vojačik nemá známosti v odvodovej komisii.

Semeno sváru vyklíči najrýchlejšie. Z globálneho otepľovania mi behá mráz po chrbte.

Len keby vedel po teroristicky. Alebo teroristi po nadriadensky. Možno vie… dnes sa vyučuje všeličo. Prípadne by si mohol pribrať tlmočníka. Tlmočník je prekladateľ. Keď nemá tlmočník čo robiť, prekladá papiere zo stola na stôl. A opačne. Aspoň by mu dal možnosť privyrobiť si. Len aby teroristi aj jeho ne… Dva pohreby by už náš štát finančne […]