Drahoslav Mika

Lovím slová. Nápev sa mi tratí Strácajú sa starí kamaráti Odchádzajú známi bez lúčenia Do Zásvetia večitého snenia .

Chátrajú stopy – sneh sa topí Všetko sa kamsi pominie Šťastný je tupôň od konopy Víncúri siahnu po víne .

Do smúrku sa nebo priodelo Poprcháva… Ticho slzí deň Chladnú ruku na horúce čelo Položil mi starý dobrý klen .

Dobrý človek si neuvedomuje, že je dobrý. Viem to podľa seba. . Dobre je tam, kam ľudská noha nevkročila. .

Trafená sliepka nezagága. . Kapitalizmus od kanibalizmu odlišujú iba dve písmená. A tie sú v praxi zanedbateľné. .

Musí byť kdesi Prístav Snov Ten, v ktorom Šťastie kotvy spúšťa Kde oheň zloby vyhasol Nekrivia kde sa plačom ústa . . Tam si ťa nežne objímem Kde Živá Voda striebrom žblnká Najády – panny nevinné Kúpu sa v zlatých lúčoch slnka . . Pre teba zložím do trávy Nepoškvrnené Siedme nebo Tvoj bozk ma z driemot zotaví Nenecháš ak ma trpieť […]

Po polnoci o trinástej Prebudil sa vo mne hlad Vyčkávam, kým sused zhasne Až potom sa začnem džgať .

Nevtesnal Čas sa do Priestoru – Vyšmykol sa a uteká… Nebodaj lieči hlavu chorú Vystreliť chce si z človeka… .

Cestári sú najviac zaskočení, keď v zime nesneží. . Predstavte si volebné urny v urnovom háji. .

Čo sa naučíš, to ti nik nezoberie. Ale vytĺcť to z teba môžu. . Viac voličov by prišlo k urnám, keby boli hlasovacie lístky zlosovateľné. .