Drahoslav Mika

Zostarla noc. Osivela Od polnoci do rána. Tratí holub sivé perá, Oblohu psy nebránia. .

Krok do tmy vždy je neistý Nezbadáš mláku ani priepasť Šmyknúť sa môžeš na lístí A tak si život temnom nekaz .

Usnula voda, nežblnká Nezurčí ani nešplechotá Padajú plané jablká Mulica čaká na Quijota .

More… More… More na obzore! Šľampú nohy… Kroky nerátam Biela plachta modré vlny orie Schovalo sa slnko do zlata .

Rozdvojená osobnosť môže vstúpiť do manželského zväzku sama so sebou. . Naša minulosť, prítomnosť aj budúcnosť je stále v jednom a tom istom mieste. .

Neupletieš sveter z morskej vlny Nenamotáš penu do klbka Len rojkovi stále v hlave brní Jeho tieň sa svetmi potĺka .

Prisadni si, lavička je dlhá Od jedného kraja k druhému Posediačky nevidno, že kuľhám Otupno je sedieť samému .

Zahryzlo slnko bezzubé Do rána aj do môjho tela Drží sa žaluď na dube V rose si syseľ neustieľa .

Na jazere labuť pláva. Voda sivopopolavá Navliekla si kožu z husi. Podvečer si zuby brúsi – .

Nie je ťažké uveriť v Boha, oveľa ťažšie je uveriť v človeka. . Niektorí ľudia nepotrebujú vedieť násobiť. Stačí, že vedia delliť. .