Drahoslav Mika

Roztrúsia sa mi ktoré kade Lovím ich nežne bez lasa Po poli, v lese, v starom sade Ráno si rosu otriasa .

Vydal som sa na potulky Bola nedeľa Zrazu vidím ponad lúky Letieť Anjela

Bruselskí vedátori vynašli ohňovzdorné zápalky. . Bruselskí vedátori vymysleli šetriaci čaj v nepriepustných vrecúškach. .

Učíme sa po celý život. Iba v škole nie. . Keby Boh nemiloval debilov, nestvoril by ich tak veľa. .

Trvalý pobyt: Vo Vesmíre Prechodný: Kdesi na Zemi Na nervy brnkám hviezdnej Lýre Pohltí Astrál ozveny .

Unáša ma rieka Času Podvolia sa veslá prúdu Oči hviezd sa na mne pasú Čmeliaky si svoje hudú .

Užívam si hrotu ihly Je nás tu viac ako dosť Anjeli si o mňa strihli – Mám, či nemám byť ich hosť? .

-Ty si obyčajný primitív! -Pri čom som? . Prvý dojem urobil až na tretí pokus. .

Neodkladaj na zajtra, čo môžeš vypiť dnes. Ľudia sú… . S niektorými členmi by som sa s potešením rozišiel aj sedem razy. .

Vytváram si koláž zo Života – Podsúva sám Život koláže – Jazyk sa mi za zubami motá O retiazku si ho priviažem . Vystrihujem, dokresľujem, lepím Priklincujem čerta na vráta Trčia uši zajacovi z repy Záplata sa k diere priláta . Kam len pozriem, všade niečo chýba Alebo je čosi navyše Veď veľryba vôbec nie je ryba Z lenivosti tvrdnú […]