Drahoslav Mika

Unáša ma rieka Času Podvolia sa veslá prúdu Oči hviezd sa na mne pasú Čmeliaky si svoje hudú .

Užívam si hrotu ihly Je nás tu viac ako dosť Anjeli si o mňa strihli – Mám, či nemám byť ich hosť? .

-Ty si obyčajný primitív! -Pri čom som? . Prvý dojem urobil až na tretí pokus. .

Neodkladaj na zajtra, čo môžeš vypiť dnes. Ľudia sú… . S niektorými členmi by som sa s potešením rozišiel aj sedem razy. .

Vytváram si koláž zo Života – Podsúva sám Život koláže – Jazyk sa mi za zubami motá O retiazku si ho priviažem . Vystrihujem, dokresľujem, lepím Priklincujem čerta na vráta Trčia uši zajacovi z repy Záplata sa k diere priláta . Kam len pozriem, všade niečo chýba Alebo je čosi navyše Veď veľryba vôbec nie je ryba Z lenivosti tvrdnú […]

Štuchol do mňa psí tridsiatok Aby som sa prebudil Zriekol pes sa safalátok A zaliezol do búdy .

Uvijem si hniezdo Hore na konári Voľač do mňa vliezlo Abo sa mi marí .

Svieť, Mesiačik, svieť Nesmiem, čo smiem smieť Čo smie jeden, nesmie iný Ušiel rozum na prázdniny .

Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia […]