Drahoslav Mika

Poletujú suché listy z javora Mokrejšie si na asfalte stelú Zápalky mi nehoria a nehoria Ohákla sa jeseň do pastelu .

Hlboká Noc je, Deň je plytký Plavím sa nocou, brodím dňom Chvostíkom trasú trasoritky Každý vták spieva o inom .

Niektorí sa iba tvária, že žijú. Ostatní premýšľajú. . Najväčší problém má Život s ľuďmi. .

Lavička pod vŕbou Zavše ma prichýli Rôčik mi pribudol Pretriasam omyly .

Priatelia si kľučky podávali Bolo víno, bolo sveta žiť Trpaslíci rástli do povaly Tešila sa zora na úsvit .

Mlčanie – aj to je prejav básne Mlčanie je ticho pred búrkou Pokým ohník v Duši nevyhasne Kým si básnik s Múzou nehrkol .

Ľudia vymysleli koleso. A teraz majú o koliesko viac. . Svet má čudnú logiku. Žeby bola Bohom žena? .

Ticho sa zakráda Lístie si šelestí Doznela rulada Slávičej nevesty .

Do mláky kvapky kvapkajú V daždi sa obzor úži Naklonil som sa k okraju: Obraz sa vykalužil – .

Nemá Čas konca ani Počiatku Pretože Čas je Guľa Zadumal som sa chvíľu na krátku Svet sa mi rozkotúľal .