Drahoslav Mika

Pošepla mi tráva ranná Keď sa v rose umyla: O venček v nej prišla panna – Nočná víla Jarmila .

Priletia vrany i havrany Zosadne kŕdeľ na strechu V mihu je koncert vypredaný Krakeri robia neplechu .

Najlepší idú za nami. Najhorší pred nami! . Ľudia volia hlupákov, aby sa mali na kom baviť (a odbavovať). .

Nie Knihy vyšli z módy – Ľudia ich zavrhli Hlúposť len hlúposť plodí Durdí sa nevrlý .

Možno sú Hviezdy Duše ľudí Či oči našich Anjelov Súmrak ich večer zo sna budí Otvoria viečka nesmelo .

Neplnia sny sa o Pokoji Neplnia sny sa básnikom Svet zbrojí, Matka Dieťa kojí Na chaos človek privykol(?!) .

Máme nadhlupnuté na tri generácie dopredu. . Pravda je ako svätý grál. Nkto nevie, čo to je, ale každý to hľadá. .

Dofúkam dušu na bicykli A pozdravím z nej lesy – hory Kolesom som sa v noci prikryl Do Duše Duch mi prehovoril .

Prekrídlil sa motýľ biely Na deviate poschodie Po lúči sa vyteperil Urobil si pohodlie .

Medard sa nezaprel Za kvapkou kvapka kvapká Prší mi na papier Psíkovi mokne labka .