Drahoslav Mika

Bohatstvo moje – to sú moje roky (s voľakým som sa stotožnil) Grackám či šľampem – nepočítam kroky Vidím sa mnohým nemožný . Bohatstvo moje – to sú moje Slová Veršami vniklé do Duší Kedysi som si Lásku zamiloval Čo srdce v hrudi rozbúši . Bohatstvo moje – to sú Hviezdy Neba Stromom sa zavše privravím Vidím zrieť v poli […]

Sú topánky, v ktorých sa dobre iba sedí. Sú aj také, v ktorých sa dá pohodlne spať. . Príroda nemá rada prázdnotu – Nalejme si! .

Načo mám bojovať sám so sebou, keď sa môžem skamarátiť? . Keby mal človek krídla, nepotreboval by vymýšľať koleso. .

Niektoré miesta nespoznávam Ani mňa nikto nepozná Päťdesiat rokov… Márna sláva… Rád by som siahol na hrozná – .

Milujte Kým milujete, nestarnete A vaša Duša mladne v kvete Zakaždým púšťa nové púčky .

Zakvílil ktosi okna spoza Možno to vietor, možno nie… Aj bludné Duše nocou lozia Ladanom skiaľsi zavanie .

Vypili sme po tri kapurkové a otvorili novú fľašu. . Zákazy a príkazy platia iba pre tých, čo vedia čitať (s porozumením). .

Kradnite, aby sa za vás raz nemuseli vaše deti hanbiť. . Poslanecká imunita sa vzťahuje aj na psychické nešváry. .

So Smrekom hoviem pod smrekom Ožijú verše, ktoré čítam Gobelín zo slov uplietol Básnikom v noci v hlave svitá .

Fontána v zime spí a sníva Lístím má nohy prikryté Džavot sa vôkol neozýva Nešumí voda v koryte .