Drahoslav Mika

Zakvílil ktosi okna spoza Možno to vietor, možno nie… Aj bludné Duše nocou lozia Ladanom skiaľsi zavanie .

Vypili sme po tri kapurkové a otvorili novú fľašu. . Zákazy a príkazy platia iba pre tých, čo vedia čitať (s porozumením). .

Kradnite, aby sa za vás raz nemuseli vaše deti hanbiť. . Poslanecká imunita sa vzťahuje aj na psychické nešváry. .

So Smrekom hoviem pod smrekom Ožijú verše, ktoré čítam Gobelín zo slov uplietol Básnikom v noci v hlave svitá .

Fontána v zime spí a sníva Lístím má nohy prikryté Džavot sa vôkol neozýva Nešumí voda v koryte .

Dal som ti pusu nenápadne – Pobozkal som ťa pohľadom Ja zavše takto bozky kradnem Nič iné by som nezvládol .

Dôležité nie je to, čo sa povie, ale to, čo sa zamlčí. . Keď máte málo ovečiek, pred spaním môžete počítať hlupákov. .

Kde sú tie časy, keď zákon musel mať logiku… . Som človek, a nič neľudského mi nie je cudzie. .

Zriekol som sa za pár šupov rozumu Bez rozumu žijú predsa mnohí Pozavýjam s kojotami na lunu Stiahnem chvost a potom hybaj – vnohy! .

Vraj z Herma som a Afrodity Najáda ty si, Salmaka Pred zrakmi jeden v druhom skrytí Eros by šťastím zaplakal .