Drahoslav Mika

Človeka najviac nenávidia tí, ktorým sa nepodarilo zababrať mu život. . Slobodný človek urobí dobrovoľne všetko, čo mu prikážu. Či? .

Zanecháva Láska jazvy Ako stopy zlodeji Niekedy sa zamarazmí – O Seba sa podelí… . Z pravej Lásky neubúda Buď je celá, abo nič Keď sa na psa šije búda Nad hlavou mu praská bič . Meditujem nad rozliatym… Mlieko nie je ne vine Že sa chabá láska kláti A že sa aj pominie . Navráti sa k Amorovi Vyžalue Venuši Do osídel chňupa zloví Skôr […]

Dopadla hlava do slávy Vôbec sa s nami nebaví Hlava je dutá ako peň Nevrhá ani minitieň .

Film sa mihá pred očami V hlave chránim kópiu Starý hriech je premlčaný Obrazy v nás prežijú .

Život je ako ponožka. Neviem prečo. Nad tým nech si lámu hlavu filozofi. . Jedni by chceli žiť čo najdlhšie, druhí či najširšie. .

Dnes žijeme z toho, čo sme dorobili včera, a nie z toho, čo (ne-) dorobíme zajtra. . Všetky cesty vyzdobené rajskými sľubmi viedli zatiaľ do pekla. .

Zakopol som nechtiac nohou O guľaté jablko Keby som mu nepomohol Iný by ho roztĺkol .

Dotlela svieca dňa Tma je stále hustšia Temrava bezodná V listoch chrústy šuštia .

Tmolí sa mi vietor za pätami Štuchne do mňa, nabok uskočí Už som z neho celý domotaný Snáď sa mi chce pozrieť do očí .

Nemocnica je ako autoservis – prídete s jedným problémom, odídete s desiatimi. . V revolúcii ľudia revú, po revolúcii plačú. .