Drahoslav Mika

So Smrekom hoviem pod smrekom Ožijú verše, ktoré čítam Gobelín zo slov uplietol Básnikom v noci v hlave svitá .

Fontána v zime spí a sníva Lístím má nohy prikryté Džavot sa vôkol neozýva Nešumí voda v koryte .

Dal som ti pusu nenápadne – Pobozkal som ťa pohľadom Ja zavše takto bozky kradnem Nič iné by som nezvládol .

Dôležité nie je to, čo sa povie, ale to, čo sa zamlčí. . Keď máte málo ovečiek, pred spaním môžete počítať hlupákov. .

Kde sú tie časy, keď zákon musel mať logiku… . Som človek, a nič neľudského mi nie je cudzie. .

Zriekol som sa za pár šupov rozumu Bez rozumu žijú predsa mnohí Pozavýjam s kojotami na lunu Stiahnem chvost a potom hybaj – vnohy! .

Vraj z Herma som a Afrodity Najáda ty si, Salmaka Pred zrakmi jeden v druhom skrytí Eros by šťastím zaplakal .

Píšťalku z vŕby vytĺkam Dnes s nostalgiou v mysli Predo mnou čupí Karkuľka Ústa mi šťaveľ kyslí .

Peniaze nesmrdia. A niekedy ani pachovú stopu nenechajú. . Organizovaný zločin sa najlepšie organizuje v organizáciách. .

Požiar spôsobí najskôr ten, komu nepáli. . Frasiatko je mláďa dospelého frasa. (Hlúposť, čo?) .