Drahoslav Mika

Ocitol sa priateľ v núdzi Zadrnčal mi telefón Ktorý tu mám naporúdzi Hlas sa ku mne dovliekol .

Hľa – iba včera kvitli stromy A dnes z nich lístie opadá Palicu v hrsti stíska chromý Pričapí dlaňou ovada .

Kasína sú len pre optimistov a bláznov. . Medzi komplexom menejcennosti a megalomániou je rozdiel iba zopár poldeci. .

Donesiem Ti modré z neba Ak chceš, tak aj zelené S Láskou som Ťa do žíl vstrebal Zažblnkali pramene .

Oberajú hlúpi jabloň o lete Keď jej plody ešte nie sú zrelé Do sietí sa nemysliaci zapletie Múdry mlčí – hlúpy hubou melie .

Odkiaľ sa roky berú? Kde sa tu nabral Čas? Z koláča máme dieru Tají sa čosi v nás .

V demokracii si môže človek vybrať z desiatich prikázaní tie, ktoré sa mu najviac pozdávajú. . Čas nelieči. Iba účtuje za výkon. .

Posunul sa Život O pár stupňov nižšie Kĺžeme sa po špirále Po zadku Sloboda a Rovnosť – Pre naivných klišé Zdravý rozum vyhodili Na skládku .

Zelené roky dávno zvädli Mesiace sivé, modré dni A naše zrelé rady zredli Musí byť ktosi posledný .

Nerušte moje štvorce kosé Celý svet v nich sa zrkadlí Ktosi sa šprtá prstom v nose Ktosi sa chytá zábradlí .