Drahoslav Mika

Tam kde sa končí Zem A kde má Vesmír breh Na lov sa vyberiem Počúvať hviezdny smiech .

Aj by som si pískal – Unikol mi nápev Slová sa mi roztrúsili po zemi Rozstrapkanú Dušu Pazúr vetra driape Schátral chodník starej Lásky blažený .

Ďaleko sú všetky blízke Duše Aj keď spolu tajne hovoria Privinúť sa túžim ku nim tuhšie Dvorí slávik ruži z nádvoria .

Trest smrti zrušili, lebo smrť je dnes za odmenu. . Rómovia sú tmaví, lebo gadžovia ich neustále očierňujú. .

Nesladím čaj si ani kávu Túžba mi život osladí Oslovím Lásku neláskavú Stretnú sa naše pohľady .

Na krídlach spánku do sna vletím Do tvojho sna na posteli Lietajú vtáky popamäti Spanilý sen ma posmelí .

Vhodil som mincu do fontány Možno sa vrátim, možno nie Život je Časom domotaný Vyklíči z vekov poznanie .

Rómovia sú menšinová väčšina. . Keby mala kapusta tŕnie, aj cap by mohol byť záhradníkom. .

Prifrndžali vrabce ku fontáne Nič to zato, že je vyschnutá Ľudia majú hlavy pomotané Sova kráka, vrana hrkúta .

Chmáry čierne – kone vrané Prisadá si vrana k vrane Ovca čierna – vrana biela Zamečala – uletela .