Drahoslav Mika

Jazierko dlie si pod hladnou Na brehu driemu kamene Vonia noc dúškou materinou Na lov sa sova vyberie .

Prízemný mráz sa vlúdil do tela Na Duši tieň sa usalašil Za oknom vietor mantry omieľa S Mesiacom splýva barón Prášil .

Ľudia prestávajú veriť v Boha. Boh prestal veriť v ľudí už v Raji. . Podľa zákona pes už nie je vec. Človek zatiaľ áno. .

Vymyslel mudrc, že život je boj Mlátime slamu neprestajne Víťaziť chcel by každý stoj čo stoj Premieňať svet na zlaté stajne .

Poletujú suché listy z javora Mokrejšie si na asfalte stelú Zápalky mi nehoria a nehoria Ohákla sa jeseň do pastelu .

Hlboká Noc je, Deň je plytký Plavím sa nocou, brodím dňom Chvostíkom trasú trasoritky Každý vták spieva o inom .

Niektorí sa iba tvária, že žijú. Ostatní premýšľajú. . Najväčší problém má Život s ľuďmi. .

Lavička pod vŕbou Zavše ma prichýli Rôčik mi pribudol Pretriasam omyly .

Priatelia si kľučky podávali Bolo víno, bolo sveta žiť Trpaslíci rástli do povaly Tešila sa zora na úsvit .

Mlčanie – aj to je prejav básne Mlčanie je ticho pred búrkou Pokým ohník v Duši nevyhasne Kým si básnik s Múzou nehrkol .