Drahoslav Mika

Na tieň si ľahnem – na svoj vlastný Inakšie sa ho nezbavím Vrhajú tiene tichí blázni Len básnik k nemu hľadá rým .

Opustenú posteľ láska nezohrieva Len spomienka sa tu obšmieta Stratila sa vôňa brezového dreva Preniká srieň z tela do leta .

Všetci budú spokjojní iba vtedy, ak sa zbavia nespokojných. . Okno do Európy nám rozbil prievan. .

Zapredá sa za peniaze duša Výkupné pri uchu zašuští Kruhy v piesku samy seba rušia Keď zavanie vietor na púšti .

Život je mačka vo vreci – Škvrnitá, žltá, čierna, sivá… Život je rojko obecný Od jakmŕtva do odjakživa .

Prepadla ma nostalgia Ako zmija sa tu zvíja Ako vĺčik sa tu vrtí Málo ciest je, mnoho prtí .

Úlohu ženy preberá chlap, ktorého bolí hlava. . Práca môže byť fyzická, psychická a nijaká. .

(Fantasmagória) . Ufóni ma navštívili V popolnočnej mračnej chvíli . Pýtali sa, čo a ako Aj či si dám buchty s makom .

Prepadol som, neviem, kde som… Blúdim – tápem temným lesom- Prepadla ma vlčia svorka – Kôrka chleba hneď mi zhorkla. .

Konečne Slnko vykľulo sa Z vajca ho kohút vysedel Tráva si rosu pootriasa Načúvam vtáčej besede .