Drahoslav Mika

Nohami hore – hlavou nadol Pohanský kráľ by takto vládol Poddaní by sa usmievali Neveľký duchom telo halí .

Gaštany biele sviece zažli Vianoce vniesli do mája Za svetla svietia, svietia v daždi Aj keď ich vánok hompáľa .

Orgován voňal, jazmín kvitol Lavička skromne mlčala Ukryl som trému pod korytom Nahodil máj sa do gala .

Kedysi mal kráľ šaša. Dnes majú šašovia kráľa. . Dobro víťazí, zlo vyťaží. .

Horkosti pohár prevrhol nám ktosi – S Pandorou duša spriaznená Márne by bolo chodiť na ponosy Vinník je stále bez mena .

Jazierko dlie si pod hladnou Na brehu driemu kamene Vonia noc dúškou materinou Na lov sa sova vyberie .

Prízemný mráz sa vlúdil do tela Na Duši tieň sa usalašil Za oknom vietor mantry omieľa S Mesiacom splýva barón Prášil .

Ľudia prestávajú veriť v Boha. Boh prestal veriť v ľudí už v Raji. . Podľa zákona pes už nie je vec. Človek zatiaľ áno. .

Vymyslel mudrc, že život je boj Mlátime slamu neprestajne Víťaziť chcel by každý stoj čo stoj Premieňať svet na zlaté stajne .

Poletujú suché listy z javora Mokrejšie si na asfalte stelú Zápalky mi nehoria a nehoria Ohákla sa jeseň do pastelu .