Drahoslav Mika

Do Hviezd sa zamilovávame – Akoby Ľudia chýbali… Lesk Supernovy srdcia láme Raz útokom, raz pomaly. .

Hľadáme Nebo tam, kde nie je. Očistec čuší na Duši. Presvitá Dúha z beznádeje. Zaprší… A zas neprší… .

Do seba býva zahľadená – Zrkadlo sa jej ukláňa, Nepadá ale na kolená: Veď ona nie je pyraňa – .

Klient má vždy pravdu. Až kým sa nezačne domáhať svojich práv. . Mnohé naše práva sú akési ľavé.

Do hmly sa ponorím V Samote Ticho kričí Nezdravý – nechorý Pýtam sa: -Čí som? -Ničí!. .

Pendlujem mestom zadumaný Chodníkmi lozím sídliska Oproti pešia horské panny Za plotom fagan zavýska .

Strelil ktosi Pánu Bohu do okien – Skotúľal sa Anjel do aleje. Biela ruža rannou rosou namokne, Kupidon sa potmehudsky smeje. .

Zistenie bruselských vedátorov: Vtáčia chrípka je menej nebezpečná ako vtáčia žltačka. . Na Slovensko prišli migranti ešte za Márie – Terézie. Na kvóty nehľadiac.

Nevlastnou býva sestra zvaná Nevlastným býva zvaný brat Tisíckrát platňa obohraná Privykla onú nôtu hrať .

Najmenej Dvaja teraz nespia Bohyňa Noci Ty a ja Nebeský pútnik hladké veslá Do Mliečnej dráhy ponára .