Drahoslav Mika

Motýle sú prelietavé kvety Votkané do letnej palety Maják Slnka do vĺn vánku svieti Na polia je pohľad upätý .

Predal ma priateľ za bagateľ Doložil som mu na vodku Spája nás vládny menovateľ Zo starobného dôchodku .

Usteliem si voňavé lôžko v ďateline Prikryjem sa azúrom júlovvého neba . Snáď sa Život na Zemi ešte nepominie Orly hniezda stavajú, kobyly sa žrebia .

Bruselskí vedátori vymysleli pre diabetikov cukor bez chuti. . Sú ľudia, ktorí dokážu robiť dobre iba zlé veci. .

Do noci kuvik zakuviká Tisne sa tieseň pod kožu Nie každý vták má na slávika Hlucháne za to nemôžu .

Na tieň si ľahnem – na svoj vlastný Inakšie sa ho nezbavím Vrhajú tiene tichí blázni Len básnik k nemu hľadá rým .

Opustenú posteľ láska nezohrieva Len spomienka sa tu obšmieta Stratila sa vôňa brezového dreva Preniká srieň z tela do leta .

Všetci budú spokjojní iba vtedy, ak sa zbavia nespokojných. . Okno do Európy nám rozbil prievan. .

Zapredá sa za peniaze duša Výkupné pri uchu zašuští Kruhy v piesku samy seba rušia Keď zavanie vietor na púšti .

Život je mačka vo vreci – Škvrnitá, žltá, čierna, sivá… Život je rojko obecný Od jakmŕtva do odjakživa .