Drahoslav Mika

Oprel som sa o lúč slnka zlatý Prsty rosa striebrom vlažila Vrana s vranou prázdnu slamu mláti Bludný mravec lozí po žilách .

Lejú sa nadol vodopády V noci sa nahor teperia S jarou sa stáva život mladým Budia ma starí priatelia .

Snívalo sa mi, že som Večer – Voňavý Večer v podlesí Strieborná riečka tíško tečie Ľúbencov Láska uteší .

Mlieko nie je víno A krv nie je voda Svet plný omylov Podvedomie hlodá .

Zašvitorí osamelé vtáča Do rannej hmly havran zakráka Skáče vrabček, miesto aby kráčal Zavial vietor stopy tuláka .

Nad obzorom slnko čoby ruža Rozkrojený melón červený Zdivočené krídla nebo plúžia Ceria šelmy zuby zo scény .

Tichúčko listy opúšťajú stromy – Na zimu strom sa obnaží. Lozia mi sťaté stromy po svedomí. Smažia sa ľudia na pláži. .

Nebanujte za hrdzavou láskou Možno že sa ešte vyleští Nafúknutý pýchou balón praskol Striehnu tŕne vždy na rázcestí .

Chmúri sa nebo na Zem zrána Rad smrekov stráži tíšinu Otváram oči dokorán a Pýtam sa, či ma neprijmú .

Pozrel som sa znenazdajky na teba Žilky sa mi v tele rozihrali Vyniesol ma modrý motýľ do neba Pri zemi sa cítim veľmi malý .