Drahoslav Mika

K Poznaniu cesta hrboľatá. Do pekla – leskom dláždená. K jeseni vždy sa kvety klátia, Pri ruži slávik zastená. .

Dymový strom sa rozplynul Vysal ho vietor nenávratna Rozbité okná Vesmíru… Vracia sa iba fľaša vratná .

Mať zmysel pre nezmysel Znamená poznať Svet Niet konca radu čísel V móde je – nemyslieť .

Arabom môžeme ďakovať, že žijeme. Keby neboli vynašli alkohol, už dávno by sme tu pomrzli. . Frigo je synom frigidnej ženy a snehuliaka. .

Snorí tu Čas a nelieči Od vekov neúplatný Neberie ohľad na reči Vkráda sa ku mne za tmy .

Stúpa mi Osud na päty Rozkvitli pľuzgiere Vták detstva spod nôh vyletí Obraný o perie .

Ráno v nočnej košeli Do uší mi ševelí Nežným hláskom pokoj ruší Lieta spálňou pilot muší .

Život je umieranie pomaly. Ale dá sa to urýchliť. . Zdravotníctvo napreduje sedemmíľovými krokmi. My za ním ledva drobčíme. .

Zmyslom je pokúšanie Smutného Pierota. Z priepasti vekov vanie Neznáma Ničota. .

Paberkujem. Čoby po žniach klásky. Zbieram Rána, Dni aj Večery. Povytriasam z kapsy zašlé lásky, Aj tak mi už žiadna neverí. .