Drahoslav Mika

Sami sebe domorodci neveria Zmizli ako gáfor starí priatelia Nezdraví sa ani sused odvedľa Voľakto nás ako muly osedlal . Potratili jedni k druhým dôveru Vyschol rybník, preto ryby neberú Na radových pomazaným záleží – Vytlčú z nich aj posledné peňeži . Opadali zlaté listy z javora Namoknuté cigarety nehoria Porozvieval vietor listy po pláni Kto neklame, ten […]

Nehrajte mi na city Moje struny nie sú naladené Pohár nemám dopitý Zašívam si dieru na kolene .

Naletia ľudia na preludy Uniknú do snov od sveta Márne ich kohút spevom budí Bezkrídly život ulieta .

Hodili ma do remitendy Do remitendy Života Odišiel dávno priateľ Endy Zo Života sa vymotal .

Zlodej sa uplatní v každom systéme. . Všetká múdrosť sa do jednej hlavy nevmestí. .

Prší mi do riadkov Rozfúkal vietor slová Zlíže sa lízatko Aj zmrzka jahodová .

Zachvela sa struna Kuvik do tmy kvíli Júlový chladný dážď Leto rozapríli .

Kopnite… Len si kopnite… Do tých, čo dávno v hroboch ležia Vôkol je čosi prehnité Za živým mŕtvi nepobežia .

Hrdlička mi hrdlí v svojej hvare Poletuje vtáča od rána Ukryla ju zeleň za konáre Po daždi je lipa opraná .

V krčme aspoň neprídete k pracovnému úrazu. . Práca, prac sa! .