Drahoslav Mika

Pozerám do neba Cez lístie javora Vánok mi zabrnká Na struny jesene Vytuším o čom si Hrdličky vrávoria – Čo nie je o Láske To nie je zmyselné .

Vlečie nás Čas do Zabúdnutia S ním naše stopy pominú Jonáša divná ryba zhltla Alebo zažil vidinu .

Nového nič niet pod Mesiacom Pod Slnkom ani Hviezdami Spočíva Noc vo vaku spacom Úsvit nám Zora vymámi .

Tak rád by som sa vrátil do svetlej budúcnosti. . Všetci ľudia sú dobrí, ibaže plus a plus sa navzájom odpudzujú. .

Oázu Lásky hľadám stále Akoby sa mi skrývala Akoby dala Svetu vale Akoby struna dohrala .

Preplávam hmlovinou Čo na zem zrána sadla Topole sťa Platonove tiene September. Jeseň sa K nám nenápadne vkradla Vraní roj si zatiaľ nemo drieme .

Na Lásku počkám, neviem kedy Láska ma počká, neviem kde Po Láske býva svet náš smädný Láska sa ticho prikradne .

Ak niečo funguje, ako má, chyby sú niekde inde. . Pravda oči kole. A zrkadlo tiež. .

Nie všetky cesty vedú späť Niektoré iba ta Niekomu príde osamieť Niekto sa zosvatá .

Deravý dáždnik z frajeriny nosím Možno ním kvapky oklamem A potom pôjdem k Slnku na ponosy Usadnem mokrý na kameň .