Drahoslav Mika

Prelieva noc sa do úsvitu Ráno má líca od pudru Z večera čašu nedopitú Vínové mušky ohrdnú .

Aj v zime kvitnú kvety v Duši Červené, žlté, belasé… Život je veľký cirkus blší Rozplýva Čas sa v Nečase .

Niektorí ľudia žijú iba na to, aby robili iným zle. . Dnes môže byť aj celý národ disidentom. .

Na snehu jablká Chúlia sa plameniaky Vietor mi otĺka V pamäti kliky – klaky .

Lásku mi neželajte – Láska sa vyparí Ako hmla na úsvite V jesennom chotári .

Snáď stúpal som si po šťastí – Bol som len ja a ešte ty, Bolo to kdesi skraja Raja, Plody nám jabloň ponúkala. .

Keby pravicoví politici jazdili po ceste vpravo, ľavicoví vľavo a stredoví stredom, mnohé by sa tým vyriešilo. . Bruselskí vedátori zistili, že Ufóni pochádzajú z Indiánov, ktorí si po milostnom akte vydýchli: -Uff! Uff! .

Zložia sa stromy po korune – Korene prahnú od smädu Pred sebou vietor lístie hrnie Chodníky nikam nevedú .

Vstupujem nemo do aleje – Štvorcové kruhy v obilí… Zvisajú z vetiev omyly Voľačo sa mi s hlavou deje… .

Namiesto mňa nech Život slzí Alebo nech sa usmieva Nech za mňa zlíže tisíc zmrzlín Vyreže srdce do dreva .