Drahoslav Mika

Voda sa sypala, piesok sa lial, Poddaní reptali – nahý je kráľ… Padali poradné hviezdy z neba, Dopadli na hlavu (Tak im treba…) .

Pribúda štatistov… Ubúda ľudí Čosi Svet prepískol – Kal Krvou prúdi .

Čas, ktorý máme, sú peniaze, ktoré nemáme. . Správny muž má chodiť na dovolenku s dcérou. Cudzou. Plnoletou.

Do Hviezd sa zamilovávame – Akoby Ľudia chýbali… Lesk Supernovy srdcia láme Raz útokom, raz pomaly. .

Hľadáme Nebo tam, kde nie je. Očistec čuší na Duši. Presvitá Dúha z beznádeje. Zaprší… A zas neprší… .

Do seba býva zahľadená – Zrkadlo sa jej ukláňa, Nepadá ale na kolená: Veď ona nie je pyraňa – .

Klient má vždy pravdu. Až kým sa nezačne domáhať svojich práv. . Mnohé naše práva sú akési ľavé.

Do hmly sa ponorím V Samote Ticho kričí Nezdravý – nechorý Pýtam sa: -Čí som? -Ničí!. .

Pendlujem mestom zadumaný Chodníkmi lozím sídliska Oproti pešia horské panny Za plotom fagan zavýska .

Strelil ktosi Pánu Bohu do okien – Skotúľal sa Anjel do aleje. Biela ruža rannou rosou namokne, Kupidon sa potmehudsky smeje. .