Drahoslav Mika

Stúpa mi Osud na päty Rozkvitli pľuzgiere Vták detstva spod nôh vyletí Obraný o perie .

Ráno v nočnej košeli Do uší mi ševelí Nežným hláskom pokoj ruší Lieta spálňou pilot muší .

Život je umieranie pomaly. Ale dá sa to urýchliť. . Zdravotníctvo napreduje sedemmíľovými krokmi. My za ním ledva drobčíme. .

Zmyslom je pokúšanie Smutného Pierota. Z priepasti vekov vanie Neznáma Ničota. .

Paberkujem. Čoby po žniach klásky. Zbieram Rána, Dni aj Večery. Povytriasam z kapsy zašlé lásky, Aj tak mi už žiadna neverí. .

Aj bezdomovci musia sedieť doma. . Bezdomovci veria (víria), že vírus sa ničí fajčením špačkov. .

Na Počiatku bol iba Chaos a Vírusy. . Potom boli voľby. . Chaos – vlastný brat vírusov. .

Okolo osady roja sa osy Dievčatko strapaté, chlapček je bosý Stúpa dym k oblohe, slaninka syčí Slinky sa zbiehajú, pes tlačí v kríči .

Otrok mohol byť prepustený alebo vykúpený. Demokracie sa človek nezbaví. Iba žeby sa obesil. . Televízor sa dá vypnúť na diaľku ovládačom, zblízka – kladivom. .

Mám ešte za mak miesta v Duši O ktoré nikto nestojí Plazí sa Slnko po vankúši Nenechá tieň ma v pokoji .