Drahoslav Mika

Do fľaše odkaz vložili – Vo vlnách fľaša pláva. Zemi sú rieky za žily, Nevedno, kde je hlava – .

Duch Času plachtí nad Vodami Duch Času lozí po Súší Monádou Božou napájaný O ktorej Človek netuší .

Zamĺkla Zem… Aj Nebo stíchlo Do Duše vlietla Tíšina Žijeme dobu príliš rýchlo Baganča nohu omína .

Ukrižuj Ježiša – Zúrivým davom prehrmelo Temrava nadišla – Pijeme Krv a jeme Telo

Zub múdrosti máme jeden. Ostatné sú zuby hlúposti. Potom to tak aj vyzerá. . Ticho býva aj po búrke. . Aj Amor by mal zo svojho luku vystreliť ranu istoty. Zistenie bruselských vedátorov: Čím viac z fľaše odpijeme, tým menej vo fľaši zostane. . Genitív od USA by mohol byť USB. . Dovozom mlieka zo zahraničia chránime naše pasienky pred kravami, ovcami a kozami. . […]

Človek je na vine Ja – Ty – On – Ona – Oni Viny sú povinné Kým nám zvon neodzvoní .

Spod modrej diaľavy Anjel ku mne na posiedky zlieta Pamätník deravý Zdobia kvety vädnúceho Leta .

Topole pri Topli – Storočné majestáty. Oblak sa vysmoklil, Október odev zlatí. .

Slušný ožran nezaspí s hlavou v mise s tatárskym biftekom. Ešte tak v čokoládovej torte… . Niektorí muži považujú za milostnú predohru už to, že prídu domov triezvi. . Cíťte sa u nás ako doma… A môžete aj povysávať… . Kto sa rehoce ako kôň, ten sa smeje najlepšie. . Rozumní ľudia sa na ceste len tak nepovaľujú. Iba žeby boli opití… . […]

Doba je prízemná Zubami pero škrípe Nevidno do temna Letí Čas na paripe .