Drahoslav Mika

Človek je na vine Ja – Ty – On – Ona – Oni Viny sú povinné Kým nám zvon neodzvoní .

Spod modrej diaľavy Anjel ku mne na posiedky zlieta Pamätník deravý Zdobia kvety vädnúceho Leta .

Topole pri Topli – Storočné majestáty. Oblak sa vysmoklil, Október odev zlatí. .

Slušný ožran nezaspí s hlavou v mise s tatárskym biftekom. Ešte tak v čokoládovej torte… . Niektorí muži považujú za milostnú predohru už to, že prídu domov triezvi. . Cíťte sa u nás ako doma… A môžete aj povysávať… . Kto sa rehoce ako kôň, ten sa smeje najlepšie. . Rozumní ľudia sa na ceste len tak nepovaľujú. Iba žeby boli opití… . […]

Doba je prízemná Zubami pero škrípe Nevidno do temna Letí Čas na paripe .

Vnorené do detstva Hnedé aj zelené Koruny šelestia Rujú sa jelene .

Veľa je pologulí – východné, západné… Svet sa nám rozškatulil, Rozum už nevládne. .

Slobodu svedomia by sme mali. Len kde nabrať to svedomie? . Nie každý si môže dovoliť žiť skromne. . Ľudia neraz doplatia aj na to, že rešpektujú svetlá na semafore. . Bohatí dávajú chudobným almužnu, chudobní bohatým úplatky. . Boh predpokladal, že raz vzniknú úradníci, a preto vymyslel pre človeka zadok. . Nie každý cisár je nahý. Niektorí sú […]

Vláme sa ranný zvon do Duše cez uši Zo snov sú franforce, ich konce netuším Uzlík sa utrhol, ihla už nepichá Odpiť som nestihol ani hlt z kalicha .

Nedlho leží moc na blatnej ceste (Ne-)rozum bázlivo v prachu sa váľa Na plnú papuľu démon sa rehce Halí len chabý háv nahého kráľa .