Drahoslav Mika

Písať dnes o inom ako o hokeji sa iste zdá, že to je od veci ale máme tu, predsa len, ešte aj iné problémy. Jazykový zákon.

Dobri ľudze! Išče nam ňigda tak fajňe ňebulo jak teraz, ket- už mame uzakoňeni tot naš macerinski uradni jazik. Už sme i mi Slovaci jak ostatňi ľudze a možeme še postavic na nohi. Teraz še už o nas švet bizovňe dozna.
Najvecej me ceši toto, že ket pojdzem na fodbal do Dunajskej Štredy, ta učujem jak domace obeceňstvo povzbudzuje svojich v urednim jaziku. To žebi jim i ostatňi rozumeľi. A išče še mi pači, že mi žandare budu vipisovac pokutovo bločki ľem po našim.

Aľe jedno me merži. Skadzi ja budzem znac, u chtorim valaľe abo varošu jest vecej jak dvacec percent obivateľoch, co nechceju hutoric po sloveňski. Najľepši bi bulo, kebi tote novozvolene organi daľi pred každi valal napisac percent obivaceľoch, co nechceju hutorec po sloveňski. Najlepši bi bulo, kebi tote novozvoľene organi daľi pred každi valal napisac na veľku tabuľu choč tak, že Slovakoch šidzemdzešatpejc percent, Maďaroch petnasc, Romoch ošem a ostatňich dva percenta. Žebi čľovek ňeprišol do dajakej zbitočnej balamuti, ket še gu dakomu prihutori. Bo to jak jedni tak druhi bars, jak britva, ostri ľudze.

Aľe najhoši to budze tam, dze jest akurat ošemdzešat percent jednich a dvacec percent druhich. Co, ket do takoho valalu pridze na zajazd autobus Slovakoch? Abo druhi raz autobus Maďaroch? Abo ket pridu cudzi na odpust? Rovnovaha še naruši raz na jeden a raz na druhi bok. Chto to ma umerkovac?

No aľe to neľem medži narodnoscami take ňedorozumeňa. To už i podachtore našo gluptaci še medži sobu češko dohutora. Najvecej toti popaňeti zabuľi, skadzi pochadzaju. Hento mi še štretnul z Ďurijom u Martine. Tam, dze tota Maťica. Od nas chlop, v mojich rokoch, indžimir, co vam budzem hutorec. Volam ho na poldeci do karčmi, a von, že až pobedze, bo teraz nema kedi. Ta reku, Ďurču, ja ci felelujem, že ket ti me ňebudzeš bečeľovac, ta ja ci to ňeengedujem.

To sce maľi vidzec, jake očiska na mňe vipuľil. Jak cibuľe. Skoro sebe tam na garadičoch na ric sednul. Hvari – rozprávaj po slovensky, prosím ťa. A ja – co, reku, taľijanski hutorim, či po jakim? Abo še za mne haňbiš? Povic. Horši si, jak toti centraľišti. Znace, ja neznam, co to, aľe bizovňe daco ňedobre. No aľe nechcel mi calkom glupo vipatrac, že bi sebe ňepodumal, že ja ňeznam aňi jedno take paňske slovo.

A tedi me napadlo, že tot zakon doopravdi ňe caľkom dobri. Budze ho treba dopolnic. Treba tam jasne napisac, že tam, dze choľem dvojo vichodňare, muši še hutoric (abo i rečovac) po našim. Šak nas jest dosc – i Zemplinčaňi, i Šarišaňi, i Spišaci. Kebi me chceľi, ta možeme vitvoric i štatotvorni narod. Bo inakši zakapeme. Abo še asimilujeme, jak tomu panove hutorja. A žebi gu tomu nedošlo, najbizovňejši bi bulo vihlašic cali vichod za autenticki.
No, povice, ňemam pravdu?

pomocný slovník: bizovňe – iste, garadiče – schody, felelujem – zodpovedám, bečeľovac – vážiť si, ňeengedujem – nedovolím

predošlý článok ……………… nasledujúci