Drahoslav Mika

Málo len, blízo od pobrežia,
Na brale pnie sa Tróje hrad.
Hékabé bola čoby bez dna –
Osemnásť synov stihla dať.

Devätnástemu stala chvíľa –
Už iba dníček… Už len pol…,
Kráľovná aby porodila,
Priamos šťastný aby bol.

Ujme sa Hypnos svojho diela.
Morfeus zvije veštný sen:
V kráľke sa fakľa rozhorela –
Priviedla na svet – pochodeň!

Kassandra predpovedá pád Tróje pred svojim otcom Priamom (sediaci), Paris (drží jablko sváru), bojovník držiaci oštep je pravdepodobne Hektor. Freska (obraz maľovaný priamo na omietku steny) je z Pompejí.

Kassandra s veštným darom zvolá:
-Narodí zas sa kráľke syn,
Ktorého vinou ľahne Trója!
Ílion padne do ruín!

Priamos čujúc veštbu dcéry
Okamih ani neváha:
Batoľa rukám raba zverí
(Sám nebol aby za vraha.)

Pohodí nech ho v hore Íde,
Potravou nech je pre zvery.
K synkovi ani nepodíde.
Na Ídu rab sa teperí…

Ľúto je princa otrokovi,
Nemá veď srdce z kameňa.
Vystelie lôžko z lístia v kroví,
Uloží dieťa do tieňa.

O ľútosť nad ním sudbu pýta –
Uchovať dušu nevinnú.
Nádeje iskra tlie v ňom skrytá,
Chvíle sa bôľne pominú.

Medvedia matka dieťa nájde –
Ohreje tielko, pokrmí…
Odchová s chlapcom svoje mladé,
Nebaží matka po krvi…

Ageláos sa túla lesmi,
Od oviec pastier spod Ídy.
Húštinou chodník lesný kliesni,
V dúpäti chlapä uvidí…

Díva sa, hľadí, očmi gúli –
Chlapiatko odkiaľ v peleši..?
Vinie sa k nemu drobček čulý…
Žena sa doma poteší…

Paridom zvú ho. Silnie, rastie,
Rozvíja puk sa do krásy.
Prináša iba radosť, šťastie.
S pastiermi junák valaší.

Ochrániť vie ich od zbojníkov,
Ovečky, kozy od zveri.
Okolný kraj si naňho zvykol.
K večeru k vode zamieri…

Najády do je zaľúbený
Oinóné, dcéry Kebréna.
Oženiť s ňou sa šuhaj mieni,
Pohladí líčka, kolená…

Alexandros je pred pastiermi –
Ochranca mužov pred zlými.
V Idyle žijú Bohom verní,
Príroda – Mať bdie nad nimi.

Na neho myslí, na Parida,
Za ním šle Zeus Bohyne.
Za neho súd nech chlapec vydá.
Osud sa cieľa neminie.
………………………………………..

Paridov súd

V idyle Ídy Paris dlie si,
Žblnkocú vlnky v potoku.
Počúva štebot vtáčích piesní,
Oblohu zrie na vysokú.

Odrazu zdá, že sa mu marí…
Vyrástli sťaby spod zeme…
Očami pred sa dejú čary…
Pastierik preč sa poženie…

Zdrží ho Hermés na úteku,
Do cesty sa mu postaví:
-Bohyne tri sú v Božom prieku, –
Chlapcovi vtĺka do hlavy:

-Počuť chce Zeus, Paris milý,
Rozhodné slovo od teba.
Bohyne sa nám rozškriepili,
Sami – sa – seba velebia.

Jabĺčko zlaté Pre najkrajšiu
Spískala Eris na svadbe.
Vnady ťa ktorej z nich viac nadchnú,
Sváru dar tej nech pripadne.

Bohyne hneď sa zaliečajú,
Predvedie každá návnady,
Úlisným smieškom pery hrajú –
Seba mu každá poradí.

S jablkom v dlani Paris váha –
Nádherné veď sú všetky tri.
Rada by každá bola drahá.
Napätie lieta v povetrí.

-Najmilší Paris, -riekne Héra,
Iskrou jej oči ožijú, –
Podmaníš so mnou krajín veľa,
Dostaneš celú Áziu.

-Víťazstvo zožneš v každej vojne, –
Athéna Héru zastaví, –
Víťaz len môže dýchať voľne,
Slávy  ťa nikto nezbaví.

Do sľubov vstúpi Afrodita:
-Inakšiu dám ti odmenu:
Mladý si život lásku pýta,
Objímeš ženu kýženú –

Paris a bohyne

Najkrajšiu pojmeš za manželku
Dievčinu z celej Hellady.
Zmĺsnete spolu lásku veľkú…
Jabĺčko Paris pohladí…:

-Načo je vláda pastierovi?
Načo mi bude Ázia?
Vojny ma sláva neosloví,
Netúžim vraždiť, zabíjať.

V láske je žitia krása skrytá –
Natiahne ruku k Bohyni:
-Vezmi si, milá Afrodita, –
Láska nech hriechu nečiní.

Trója / Ílion – mesto v Malej Ázii pri pobreží Egejského mora, kopec Hisarlik v dn. Turecku,
Priamos – trójsky kráľ,
Hékabé – Priamova manželka, 
Kassandra – Priamova dcéra s darom veštenia,
Hypnos – boh spánku,
Morfeus – boh snov, Hypnov syn,
Ída – hora v Malej Ázii, iná hora  Ída spojená s mýtmi o Diovi, sa nachádza na Kréte,
Paris, genitív Parida – pôvodom trójsky princ, mal aj meno Alexandros, čo znamená Ochranca mužov, 
Najáda – riečna nymfa, vodná víla, 
Kebrénos -. riečny boh, 
Hermés – polyfunkčný boh, tu v úlohe sprievodcu na cestách a osobného Diovho posla, 
Héra – najvyššia bohyňa, Diova sestra a manželka, 
Athéna – bohyňa Múdrosti, remesiel, spravodlivej vojny…
Afrodita – bohyňa lásky a krásy,
Afrodita svoj sľub splní a Paris dostane za manželku krásnu Helenu zo Sparty, čo bude príčinou Trójskej vojny, jej najucelenejší obraz podal Homér vo svojej Iliade. Poznáme ju aj z viacerých filmov.

D r a g o    03/2013