Kosenie lúk

8. marca 2010 20:44, Prečítané 4 482x, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

Kosili lúky –
Sviatok mozoľov oslávený prácou,
Čo utkvel v pamäti detstva.

Svet šarvancov bol vtedy veľmi malý …

Stvrdnuté chlapské ruky
Zvečera kosy naklepali –
Klep ozýval sa doďaleka
Večerný kuvik zanariekal
A potom ráno
Kosy za rosy
Oslami pretiahnuté
Sa pomaličky dostávali k slovu
Spievali pieseň novú
O lúke dlhej – mori zelenom,
Vyšívanom makmi, nevädzami,
Miestami sa našla praslička …
Kvetov záplava
A ich osud bol spečatený kosou

Kosa šla sprava doľava
Tráva chladila rosou
Nohy v bagančiach vyčaptaných starých
Za pásom osla v oselníku
Ponorená do vody

Chlapi rojnicu zaujali
Ako kedysi na fronte,
A zbrane – kosy
Si spomínali
Na svoje predchodkyne
V roľníckom povstaní
Na Zemplíne

Za chlapmi ženy
S drevenými hrabľami

Zahnať sa kosou doprava
Potom švih prudký vľavo
A pritom pätku kosy tlačiť k zemi

Ššššš – vih – ššššš – vih!
Ššššš – vih – ššššš – vih!

Slnko už stihlo ukrojiť riadny kus
Zo svojej cesty po oblohe –
Obloha modrá jak Jadranské more
Pod ňou škovránok si svoje piesne nôti
Obláčky povité do belostnej vlny
A teplo ladí kosostruny

Šššššš – vih – ššššš – vih!
Šššššš – vih – ššššš – vih!

Líhala tráva v polmesiacoch
Zrosenú trávu máčal pot kvapkajúci z čela
A tá lúka to chcela …

Šššš – vih – ššššš – vih ! a tak ďalej
Až skoro doobeda
Čakanka bledá
O život
Od strachu sa trasie
/netuší, že raz sa dostane do básne/

Trávnice sa tiahnu po tráve
Lúku notami pokrývajú
V hrdlách zlato majú ženy hrabavé
Sukne podkasané ako vlajky vlajú

Chvíľami osly z oselníkov
Chcú tiež byť vypočuté
Veď ináč načo by tu boli, že?
Nuž teda osla plechovú kosu olíže

Konečne pauza na kus reči
Aj posilniť sa veru treba:
Slaninka kúsok domáceho chleba,
Kalíštek načierno vypálenej …
A voda chladná z krčahu abo čutory

Lúka je ostrihaná na ježka

Skosenú trávu baby
Nakladali na koštráby

……………………………….

Dnes staré dobré kosy
Nahradili motory
Na mestskej lúke čo revú zrána
Pravdaže – pod oknami
Už novú pieseň hudú
Revú a revú ako potvory
Vo filmoch z Hollywoodu
A rania dušu nevyspatú

Skosená tráva prská na všetky strany
/na politické kašle/,
nečuť škovránka
či iné spevné vtáča
/Kde sú tie časy zašlé …?/
Lúka zostáva ostrihaná
Tentokrát na pankáča

Len zopár vrán tu po červíkoch snorí
dnešný kosci s kosačkami kašlú na čutory –
Možno by ich v dnešnej dobe priviedli do hriechu
Prestávka je každú chvíľu
Kosci sa chladia pivom – z plechu.

A tak to ide zopár dní …
A kým tú lúčku dokosia,
Už nová tráva rastie –

Akoby som ja o nej len
Mal písať svoje básne.

                                                             ( Na ceste z poľa )