Drahoslav Mika

 
Ničíš všetko,
 

čo je dobré,

čo vytvorili naši predkovia

svojim mozgom a rukami

Nič ti nie je milé

Ruky i nohy

umývaš si v krvi nevinných,

kúpeš sa v nej

a raz sa možno utopíš…

Si zahľadený do seba

Si zaslepený sebou

a leskom zlata

Nasadil si si korunu

Sám…

Vyhlasuješ,

že si najmúdrejší z najmúdrejších

najdokonalejší z najdokonalejších

homo sapiens sapiens 

Múdre tvory sa nesprávajú ako ty

Hanbíš sa hanbiť za svoje skutky

za svoje slová,

ktoré sú samý klam a faloš

Hovoríš o mieri

a v mene mieru vraždíš

nevinných

tvoje zbrane zabíjajú

matky, dcéry, starcov, batoľatá…

vyhladzuješ svoj vlastný rod…

ty, človeče, si vymyslel,

ako spôsobovať druhým bolesť,

ako týrať, trýzniť

Vraždenie si povýšil

na vedu (!!!)

Zem si zaplavil jedmi,

tráviš všetko Živé

tvoja veda /!/

prináša nové neliečiteľné choroby,

od ktorých mrú milióny

dospelých i detí,

ktoré ešte nestihli Žiť,

rodia sa s chybami

a trpia

trpia  tí, ktorí za nič nemôžu

a nevedia za čo

a ty sa vytešuješ,

že môžeš pozbierať

úrodu mŕtvych

stále je ti málo

ako pažravej kobylke

už nestačí ti Zem

tešíš sa na vesmírne vojny

  
 
 
 
 
 
 

 
ilustrácia: web
 
predošlý článok ………………. nasledujúci