Drahoslav Mika

 
Múdri umierajú, blázon i  nerozumný spolu hynú

a iným nechávajú svoje bohatstvo

Vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov,

ktorí už svetlo nikdy neuvidia

Človek neostáva v nádhere,

podobný je statku, ktorý hynie

Žalm 49, v. 11,12,21

VŠECHSVÄTÝCH

Sviatočné zvonenie

smutných kostolných zvonov

z detských čias

vytrhne z myšlienok

a pripomína, že

neznáš dňa ani hodiny…

Vysvietené veľkomestá –

úbohý to gýč

oproti našim cintorínom

v predvečer Všechsvätých  

Hviezdy na nebi –

Hroby na Zemi

Nespočetný počet zapálených sviečok

na skromných ovenčených kopčekoch hliny

i na pyšných hrobkách,

z ktorých sa nedá ujsť

S menami zosnulých

i bez nápisov,

čo odplavila rieka Času

Pod nimi kosti našich predkov

Spočívajú…

Tu, pod nohami …

Pod Krížmi

i pod Hviezdami

spočívajú tí,

čo pozemský kríž svoj

už donosili,

ktorých hviezdička už vyhasla

Kvety a

vence –

tŕňové koruny tých,

čo už dotrpeli

a vrátili sa do Večnosti,

splynuli s Všehomírom

v nekonečnej harmónii

Ticha

My,

ešte žijúci tohto sveta

Matičky Zeme

Vesmíru

stojíme

a bojíme sa narušiť to Ticho.

Mĺkva spomienka venovaná

Príbuzným

Známym

Priateľom

tým Ostatným

pod náhrobnými kameňmi spočívajúcim

Vám zapálime túto sviečku,

ktorá raz vyhasne,

ako náš Život

Poprcháva dnes,

na Dušičky –

to Duše zomrelých

oplakávajú svoje hriechy

Raz

aj my

vystúpime

po kvapkách studeného dažďa

a stretneme sa všetci

pred   J e h o   tvárou

Neznáme dňa ani hodiny

Memento mori !

Inšpirované cintorínom

vo Veľkých Ozorovciach.

Venujem všetkým                

01102  /  D r a g o 
 
 
 
 
 
 

 
ilustračné foto: web
 
predošlý článok …………….. nasledujúci