Drahoslav Mika

 
 
ZBOJNÍK ONDRO: Kde?

ZBOJNÍK ĎURO:     Tu? Tie zdevastovaní a pozdravené hory a lesy.

ZBOJNÍK ONDRO: Zelení.

ZBOJNÍK ĎURO:     Vojaci?

ZBOJNÍK ONDRO: Straníci. Furt sú s čímsi nespokojní, pokoj nedajú… 

ZBOJNÍK ĎURO:     Chrobáka majú v riti.

ZBOJNÍK ONDRO. A potom že odkiaľ toľko chrobačej hávede.

ZBOJNÍK ĎURO:     My o vlku, a vlka – nikde!

ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže nikde – Aj vlk je v riti!

ZBOJNÍK ĎURO:     A to už ako?

ZBOJNÍK ONDRO: Nechápavý si, Džordžík. V mojej riti. Chytil som ho. Boh vie kde. Ale 

                                    štípe, kurva!

ZBOJNÍK ĎURO:     Možno si ho vo Vlčích dierach…

ZBOJNÍK ONDRO:  Skôr vo Vlkolíne.

ZBOJNÍK ĎURO:     A čože si tam..?

ZBOJNÍK ONDRO: Mak.

ZBOJNÍK ĎURO:     Mak??

ZBOJNÍK ONDRO: Mak. Mak vlčí. Papaver somniferus.

ZBOJNÍK ĎURO:     Oondrooo (Hrozí mu päsťou)

ZBOJNÍK ONDRO: Keď ja ópium veľmi rád…

ZBOJNÍK ĎURO:     Ako malé decko… Lenže v dnešnom maku máš hovno a nie ópium.

                                    Kadmium je tam. Kadmium: Rozumieš?! Otráviť sa chceš? 

ZBOJNÍK ONDRO: Nechcem.

ZBOJNÍK ĎURO:     Veď preto…

ZBOJNÍK ONDRO: A lesy kto otravuje, kto? Samé PVC (kopne do krabičky), samá

                                    plechovka… aha (Zdvihne zo zeme plechovku) (Snaží sa prečítať nápis

                                    na etikete) …-lu-no-chod… Lunochod!

ZBOJNÍK ĎURO:     Ukáž… (Vyberá z vrecka cviker) Zle vidíš, sedliak! Nie Lunochod, ale

                                    Luncheon. Lanč…

ZBOJNÍK ONDRO: Zdražel.

ZBOJNÍK ĎURO:     Všetko zdraželo. A ešte zdražie. Neraz. Dokonca aj dražé.

ZBOJNÍK ONDRO: A striekajú to tu bohvie čím…Ani mach nerastie, ani letokruhy. Človek

                                    už nemôže ani sever určiť. A juh už vôbec nie.

ZBOJNÍK ĎURO:     Poriadny zbojník musí mať kompas. Musí ho mať v sebe. Kompas

                                    v nás…

ZBOJNÍK ONDRO: Tak, tak, tak… Jedna mala. Čítal som. Tuším Simone de Beauvoir to

                                    napísala. Ten kompas bol v nej! Človek aby sa iba po poľanách

                                    motau… 

ZBOJNÍK ĎURO:     Ako motovidlo… Kde ani vtáčika – lepáčika nevidieť

ZBOJNÍK ONDRO: Ani ostrovida

ZBOJNÍK ĎURO:     I klokany sa odsťahovali do teplejších krajín…

ZBOJNÍK ONDRO: Veru, už nemôžu s prázdnym vreckom vyskakovať…

ZBOJNÍK ĎURO:     Nanajvýš tak búčky preskakovať…

ZBOJNÍK ONDRO: Búčky… ešte o mojom ňaňovi vravievali – chlap ako buk! No ale či je

                                    toto tu dajaký buk (kopne do stromu)

ZBOJNÍK ĎURO:     A o mojom vravievali – chlap ako hora a hora jak hovno…

ZBOJNÍK ONDRO: A či ty, Ďurkoslav , pamätáš, ako sme červenú angliu od buka do buka

                                    meriavali? 

ZBOJNIK ĎURO:     Pamätám, pamätám, čože by som nie? Angliu… červenú… dnes iba ak

                                    Bellfast… Alebo ta het na východe… 

ZBOJNÍK ONDRO: Aha ho – mravec!

ZBOJNÍK ĎURO:     Prežil, beťár jeden!

ZBOJNÍK ONDRO: Prispôsobil sa. Prefarbil. Ako chameleón.

ZBOJNÍK ĎURO:     Dolomán prevrátil.

ZBOJNÍK ONDRO: Asi to bolo veľké zviera.

ZBOJNÍK ĎURO:     Asi… (Zadlávi mravca špičkou bačkory)

ZBOJNÍK ONDRO: Dnes ti ani poriadneho pytliaka nestretneš. Ktovie, či sa ešte o ňom

                                    učia vo vybraných slovách… 

ZBOJNÍK ĎURO:     Hubári sa z nich stali. Rekvalifikovali sa…

ZBOJNÍK ONDRO: Hubári, vravíš?

ZBOJNÍK ĎURO:     Hubári… konvergencia…rekvalifikácia…desocializácia…

ZBOJNÍK ONDRO: A drevo nám náčim… na novinky… Pešťbudínske vedomosti… ,

                                    Slovenskje národnje… Danubius Harald, Playboy… pfuj! (Odpľuje si).

                                    Ale i tak dobre, že KDH voľby nevyhralo… 

ZBOJNÍK ĎURO:     I na japan-papir. Dnes ti už okrem tých zelených do lopúcha nik utierať

                                    nebude. Ideš si za kríček, čupneš si… Ešte predtým gate dolu stiahneš…

ZBOJNÍK ONDRO: –- a tu ti viacej hovien ako húb po daždi…

ZBOJNÍK ĎURO:     Pravdu vravíš, Ondži. Ba i čučoriedka je dnes dáka riedka.

ZBOJNÍK ONDRO: Ani čo by ju riedidlom riedil.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ocetónom.

ZBOJNÍK ONDRO: Hádam – acetónom…

ZBOJNÍK ĎURO:     Vravím – ocetónom. Takým kyslým dažďom. I uhorky by sa do neho

                                    naložiť dali…. Namiesto Deka, nakladača 

ZBOJNÍK ONDRO: A čo ti ma, Ďuri môj, najviac mrzí  – ani furmani už dolinou nešibú.

                                    Človeku nemá kto predné kone vypriahať.

ZBOJNÍK ĎURO:     I zbojníci nie sú tí, čo bývali… Jedni sa skompromitovali, zbojnícku

                                    česť zapredali, druhí sa pandúrov báť prestali. Do várošov sa to

                                    ponasťahovalo, rovno im pod nos – do mäsiarne, na benzínky, do

                                    úradov… A najhorší sú tí v politických stranách a hnutiach. Kto to kedy

                                    slýchal – zbojník a politik!!! 
 
                                                                            (pokračovanie nabudúce)
 
predošlý článok ………………. nasledujúci