Drahoslav Mika

 
 
ZBOJNÍK ONDRO: To bude tou demokraciou. Každý si robí, čo sa mu zachce…A väčšinou

   sa mu ani to nechce…

ZBOJNÍK ĎURO:     Veru – každý robí všetko pre to, aby nemusel robiť nič, iba bohatnúť

                                    a hrabať a hrabať… bez hrablí.

ZBOJNÍK ONDRO: Fuj, čo to tu tak smrdí?

ZBOJNÍK ĎURO:     Fazuľu som mau na fruštik… V menze nám ani inšô ani  nedávajú…

ZBOJNÍK ONDRO: Keď mäso je také drahé…

ZBOJNÍK ĎURO:     Aj zlacnieť by mohlo, keď je už tá liberalizácia cien…

ZBOJNÍK ONDRO: Nedbám. A v národe si šepkajú, že jedného z nás obesiť majú… Pre

                                    výstrahu ostatným… 

ZBOJNÍK ĎURO:     Neobesia. Páni zrušili trest smrti.

ZBOJNÍK ONDRO: Škoda. Tak som sa tešil…

ZBOJNÍK ĎURO:     Takže už žiadne – smrť fašizmu!?… A veď vlastne už ani hákov nieto..

ZBOJNÍK ONDRO: Ba, práve sa v mäsiarňach uvoľnili.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ja ti to, Ondriško, mám žtristo rokov na háku. 

ZBOJNÍK ONDRO: Aha, fľaša… (zodvihne zo zeme fľašu). Škoda, že prázdna. Ale, tuším    

                                    také vykupujú (strčí fľašu do kapsy).

ZBOJNÍK ĎURO:     A s opaskom – čože si porobeu? Samá diera…

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž veru – samá diera. Sám som si ich sedem… klincom… vraj si

                                    opasky uťahovať budeme?

ZBOJNÍK ĎURO:     A vari sa kucapaca chystá? Pekné diery, len čo je pravda. I ja si také

                                    spravím. Diery jedna radosť. Ba čo tam jedna – dve radosti! Priam sa

                                    žiadze opaštek utiahnuť!

ZBOJNÍK ONDRO: Utiahneme… ako v Amerike… v Uťahu…

ZBOJNÍK ĎURO:     Hádam vo výťahu.

ZBOJNÍK ONDRO: Keď hovorím v Uťahu, tak v Uťahu. Župa je tam taká. I krpce mám

                                    odtiaľ, ľaľa…

ZBOJNÍK ĎURO:     Vidím – firma Baťa

ZBOJNÍK ONDRO: Krstný mi doniesli.

ZBOJNÍK ĎURO:     A čože oni, krstný, tam..?

ZBOJNÍK ONDRO: Aeroplánom… Uniesli ich. Chceli na Tri Duby a pristáli v Uťahu. Tam,

                                    pri Toronte. Aj Šťastný bol šťastný, že ho po dlhom čase ktosi zo

                                    Slivákov… Nielen sami Česi, Matuška a tak…

ZBOJNÍK ĎURO:     Hádam zo Slovákov…

ZBOJNÍK ONDRO: Ťažko usúdiť. Lebo môj krstný len tú zo slivák pálenú…

ZBOJNÍK TUROŇ:   (Vynorí sa z ničoho nič, alebo lepšie spoza kríka z tretej strany) Daj

                                     boh šťastia!

ZBOJNÍK ĎURO a

ZBOJNÍK ONDRO: Pán boh vyslyš. Až na veky amen!

ZBOJNÍK TUROŇ:   Kravku – či ste nevideli? Stratila sa mi.

ZBOJNÍK ĎURO a

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž, veru nevideli.

ZBOJNÍK TUROŇ:   Tak ja teda pôjdem…

ZBOJNÍK ĎURO:     Choď…

ZBOJNÍK ONDRO: Choď…

ZBOJNÍK TUROŇ:   (Odchádza)

ZBOJNÍK ĎURO:     Kto to bol? Ani sa nepredstavil.

ZBOJNÍK ONDRO: Ty ho neznáš? Turoň – bývalý to zbojník.

ZBOJNÍK ĎURO:     Teda náš človek… Á, to je ten čo starého Lapina udau?

ZBOJNÍK ONDRO: Ten, ten.

ZBOJNÍK ĎURO:     Zmeniu sa za tie roky… Vôbec som ho nespoznau.

ZBOJNÍK ONDRO: Operáciu si dal spraviť. Takú, plastickú… Celý pysk mu spotvorili.

ZBOJNÍK ĎURO:     A čo, už nezbojníči?

ZBOJNÍK ONDRO: Nezbojníči. Povolenie mu nepredĺžili. Na pastiera ho rekvalifikovali.

ZBOJNÍK ĎURO:     Teda mu licenciu vzali… chudák Turoň.

ZBOJNÍK ONDRO: Presne tak, teraz pasie na družstve…

ZBOJNÍK ĎURO:     A prečo práve tieto?

ZBOJNÍK ONDRO: Lustráciami neprešiou. S pandúrmi sa bratríčkovau. O Lapinovi vieš.

                                    Starému režimu slúžiu. A či si nepočuu o afére Tatragate? Ale vraj

                                     i družstvá rušiť budú… 

ZBOJNÍK ĎURO:     Nech si len popracuje. Práca šľachtí človeka.

ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže šľachtí. Či si voľakedy videu, aby šľachtici pracovali? Ani

                                    pán vicišpán, ani len podžupan – nikto nepracuje. To len ľud pospolitý

                                     je taký sprostý.
 
                                                                        (pokračovanie nabudúce)
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci