Milujem poháre zlatistého moku
Hľadia mi do tváre
Hľadia do rozkroku
A sa mi núkajú
Vedia, že ma suší
Od Tatier k Dunaju
Na púšti i v buši.
V krčme plnej dymu
pohár keď uvidím,
hneď ulapím slinu.
Kdesi spopod stola
hlas vnútorný volá: –
Daj si, Tatry synu!
Daj si, Tatry synu,
daj si, Tatry otče,
kým voda točí sa
okolo Levoče.
Okolo Levoče aj po celom Spiši
skoro začnú behať pruhované myši.
Z myší žiaden choseň,
ani celkom malý,
a zdá sa, že ich tu
navyklonovali.
Pre myši moku niet,
nuž mi pero hryzú.
Ja hasím ďalej smäd
a vláda má krízu. –
Pred nami ju skrýva –
Už je celkom na dne,
keď zvyšuje PIVA
ceny –
VLÁDA PADNE!
050203, D r a g o
Celá debata | RSS tejto debaty