Drahoslav Mika

JANO  KRAVINEC:         Jano Kravincovie, z lazov… Ale nie tých pod Makytou.

MIŠO  ILČÍK:                  A ja som Michal. Od Ilčíkov. Skaderuka – skadenoha. 

                                     (Podajú si ruky ako prejav zbojníckobratskej lásky)

JANO KRAVINEC:         Teší ma. 

MIŠO  ILČÍK:                 Aj mňa. 

JANO  KRAVINEC:        Prečo?

MIŠO  ILČÍK:                 Si mi nejaký povedomý. Počkaj, počkaj……….Nepátrajú po tebe pandúri?

JANO  KRAVINEC:        To nie po mne. To ja pátram po mojej starej. Skleróza sa jej skrížovala s 

                                    alhajsmerom  či ako sa to …Odišla a nevie trafiť domov.

MIŠO  ILČÍK:                 Určite sa po krčmách fláka. Ženy sú už raz také.

JANO  KRAVINEC:        Keby len raz – ony sú furt také. 

MIŠO  ILČÍK:                 A čože si došieu?

JANO  KRAVINEC:        Akože čo? Na inzerát. Vari som dobre na Zbojníckej chate?

MIŠO  ILČÍK:                 Hej, dobre si trafil…. Na aký inzerát?

JANO  KRAVINEC:        Akože na aký? Po celej strediskovej obci visia oznamy, že do družiny 

                                    Juraja Jánošíka sa hľadajú noví zbojníci, pretože starých pozatvárali alebo

                                    sa dali na politiku. A mnohí prišli medzi vás iba preto, aby sa nabalili a potom

                                    zmizli aj s lupom do zahraničia. Na národ slovenský pospolitý poddanský

                                    ani nepomysliac. A iných zase pre pijatiku prepustili zo zamestnania. 

MIŠO  ILČÍK:                 Hej, hej… Bola o tom reč na poslednej služobnej porade, ale ja som si

                                   poznámky nerobil. A ja čo si nezapíšem, to hneď zabudnem. … A zbrane 

                                   máš?  Valašku, karabín a pištoliek dvoje… Oj, či som sa roztúžil… zasníval…

JANO  KRAVINEC:       To sa chlapci, to sa potešenie tvoje… Nemám. A vari sa u vás zbrane

                                   nefasujú? 

MIŠO  ILČÍK:                Boli časy, keď sa fasovali. Lenže chlapi, tá zbojnič divoká, výzbroj do 

                                   záložne podávali, za peniaze páleného od žida nakúpili, … a zbrane vykúpiť

                                   nemali za čo. Holoflojtoši!

JANO  KRAVINEC:       Ale, báčim, že aj ty si bezzbranný…

MIŠO  ILČÍK:                U mňa je to iné. Mne ešte pandúri nevydali zbrojný preukaz. Vieš,

                                   psychotesty a tak…

JANO  KRAVINEC:       U vás testujú psov?                                         

MIŠO  ILČÍK:                Hej, či nehryzú. A či im neubližuješ. Ublíženie psovi je dnes trestný čin. 

JANO  KRAVINEC:       Takže si bez zbrojného povolenia…

MIŠO  ILČÍK:                Teda – najprv mi ho vydali, ale potom vzali. Pandúriská!

JANO  KRAVINEC:       Možno si im obálku mal…

MIŠO  ILČÍK:                Vraj nemám osemnásť. Dávno to bolo, pred šiestimi rokmi. Ale

                                   zapotrošili mi krstný list

JANO  KRAVINEC:       A čože nezájdeš na pandúrsku stanicu. Možno ťa majú v počítači. 

MIŠO  ILČÍK:                Majú………V pátraní. Už som ta pár razy aj zašiel, ale stále len akési

                                   kolky pýtajú…. vraj tekuté………A kde si ty videl zbojníka, čo by dokázal

                                   z lesa až do obce plnú fľašu páleného doniesť?   Zakaždým ju vyprázdnim

                                   už na okraji lesa. Nuž sa vrátim späť na chatu pre druhú, plnú. Ale aj s 

                                   tou dôjdem len na kraj lesa, aj s treťou je to rovnako. A tak chodím a chodím

                                   a nosím a nosím, až kým od únavy nezaspím. Ako, ku príkladu, teraz. 

JANO  KRAVINEC:       A prijímačky – kedy budú? Otázky, ozaj – či sú ťažké? 

MIŠO  ILČÍK:                Budú….. Až sa komisia zíde. Skúšobná. Uhorčík, Gajdošík, Turoň,

                                   Lapin, Predsedať komisii zvykne sám (šepká) Jánošíííík. Nie žeby ho to

                                   nejako bavilo, ale rád si dá zadarmo obložený chlebíček, kávičku. Meltu

                                   priam zbožňuje. Otázky, či sú ťažké? …Vieš, že ani sám neviem?

                                   Sú v zalepenej obálke. V deň prijímačiek zvyknú byť verejne vyhlásené

                                   obecným bubeníkom Ďusom. 

                                   A vieš, čo? Aby sme podaromnici čas nemárnili, napíš zatiaľ životopis, 

                                   kurrikulum, veď vieš (machruje Mišo). A tiež personálny dotazník. Predtým

                                   sme mali kádrové. Je to síce utajené ako všetky osobné údaje, ale, ako 

                                   som povedal, ja čo si nezapíšem, to v okamihu zabudnem. Takže mňa

                                   sa báť nemusíš. Keby si niečo nevedel, mňa sa nepýtaj. Ja neviem ani toľko.

                                   Mňa tu Jánošík drží iba preto, aby mal vo voľbách zbojníckeho kapitána môj

                                   hlas. 

                                   Psí hlas do neba nedôjde, ale vo voľbách sa zíde. No…najprv sa hádam

                                   potúžime. Aby sa ti ruka netriasla. (Odchádza do chaty a čosi-kamsi je )

                                   Chlieb nedoviezli (oznamuje). Urgovali sme,

                                   späť i s pálenkou a slaninkou.

                                   ale stále nevozia. Asi tam dole majú krízu. Ani sa nečudujem – veď je

                                   feudalizmus. Vraj faktúry nepreplácame. A čo by sme preplácali.

                                   Nech prepláca poisťovňa, veď kradnú jak senegalské straky.  

                                   (Proviant položia na obrúsok v tráve a pijú, jedia, pijú, jedia, pijú, jedia… 

                                   až do omrzenia.)

                                  (Pokračovanie nasleduje…)
 
 

ilustrácia: M. Stano – Bratislava