Drahoslav Mika

JANO  KRAVINEC:   (Píše životopis. Píše brkom, ktoré chvíľami omočí v tinte v kalamári)

Narodil som sa.  Keby som sa nebol narodil, nebol by som tu. V detstve mi vraveli, že ma doniesol bocian. Sused mi však povedal, že to bol nejaký iný vták. Pochádzam z bezdetnej rodiny. Už môj otec Aladár Čvančara a matka Piroška rodená Šancometová pochádzali z bezdetných rodín. Je to taká naša rodinná tradícia. Do materskej školy som nechodil, lebo tá bola len pre maďarské deti, aj to len zo zámožných rodín.

Do základnej školy som sa nedostal pre veľký nezáujem. My, ako chudobná rodina, sme na úplatky nemali, ale na druhej strane sme cti netratili. Tratili sa nám len kury a zajace z chlievika a raz potratila aj susedovie Žofa. Grajciare. Aby ste si nemysleli niečo iné ako myslím ja. Potom ich našla v stružliaku, takže sa vlastne nič nestalo a na Žofu sa hľadelo, akoby nikdy nebola potratila. Otec ma do školy vlastne ani nemohol zapísať, lebo ako slušný pospolitý poddaný grófa Révayiho písať nevedel. Ku cti mu treba pripísať, že sa po nociach tajne učil čínske hieroglyfy. Kdesi sa dočítal, že raz nás bude ničiť žltá rasa a postaví si tu butiky. Aby bol nenápadný,každé ráno sa natieral žltkom, až mu nakoniec prischlo k tvári a jemu prischla prezývka Konfucius.

Mamka do školy nechodila, ale písať vedela. Povedala, že si osvojila tarzanovu metódu. V škole deti spievali  maďarskú štátnu hymnu, tú že Hor sa sveta proletári, a ešte niektoré iné oplzlé pesničky. Napríklad Hoja, Ďuňďa, hoja. Čo je Ďuňďa neviem, ale dokážem si to domyslieť, pretože som. Žiakom som veľmi závidel. Najmä desiatu. Keď padali Turci na Poniky, stál som pevne na pozíciách feudálneho internacionalizmu a do žiadnych protiosmanských akcií ani reakcií som sa nezapájal. Na nočnú prechádzku som chodieval iba za svitu polmesiaca. Chápal som, že janičiari nám chcú iba dobre, ale ešte lepšie ako ja to chápali dievky v dedine. Bratská pomoc je občas potrebná, ba priam nevyhnutná. Až do dnešných dní a nocí súhlasím a priam podporujem vstup vojsk Alexandra Macedónskeho do Perzie. Bol prvý medzi prvými , kto tušil, kde sa nachádza ropa. Zatiaľ čo je u nás pes zakopaný,  Peržania zakopávajú ropu. A Indiáni ju potom vykopávajú v podobe vojnovej sekery. 

V kolektíve som bol obľúbený. Najmä v šenku, ak som mal grajciare a kolektívu poplatil. Vždy som bol niečomu poplatný, najmä svojej dobe. Pôvodným povolaním som nezamestnaný a dúfam, že to tak aj zostane. Žiadne brigády na pánskom vykonávať nebudem, ani keby cigánčata z neba padali. Na dámskom brigády vykonávať môžem. Ale iba odtiaľ potiaľ. Od prírody som tvor lenivý – homo piger.

Cisár Veľkej ríše rímskej (a možno rómskej, už sa nepamätám) vypísal na moju hlavu odmenu. Potom sa však pozrel do benátskeho zrkadla, s hrôzou zistil, že jednu hlavu už má, a nevedel pochopiť, čo by si počal s dvoma hlavami, teda so svojou a mojom. Keby bol cisárom siamským, nepoviem, ale takto… Tak mi ju nechal do užívania na dobu neurčitú, lebo o privatizáciu záujem nemal. Ešte nevedel, že viac hláv – viac rozumu. 

Z duše aj z hmoty nenávidím rasizmus a rasistov dokonca aj zo srdca a z pečene. Dokonca viac ako Američanov, ale to už predbieham dobu a stroj času ešte nevynašli. Iba strojček na zuby.

Na zbojnícke chodníčky sa chcem dať z toho dôvodu, lebo to považujem za najvýhodnejšie a najvýnosnejšie povolanie v dejinách ľudstva i zverstva, ak neberiem do úvahy politiku, teda pánske a aj súdružské huncútstvo. 

Sľubujem na svoju česť a svedomie, že  sa budem učiť a konať tak, aby som sa stal platným členom svojej socialistickej vlasti….Joj, čo to píšem, žeby ten stroj času ozaj existoval? Takešte raz, sľubujem na svoju česť a svedomie, že ak moja žiadosť bude kladne vybavená, ja budem do zbojníckej družiny prijatý  a jej právoplatným členom sa stanem, že raz aj zbojníckym kapitánom alebo aspoň kaprálom stanem sa. (Alebo nie takto, nie -stanem sa, ale nechám sa zvoliť)

Moje záujmy a koníčky, pre vzdelanejších hobby:  Rád kradnem, zbíjam (nie so zbíjačkou) podpaľujem, pijem, fajčím  (tabakové výrobky), drogujem, spievam, počítam peniaze a píšem životopisy. Čoho dôkazom je aj tento tu. Záporné vlastnosti nemám, iba zápornú daň z obratu. A ešte mám tú zápornú vlastnosť, že keď ma pandúri vypočúvajú, tak jednostaj zapieram. Raz som aj vlastnú mater zaprel. Veď keď mohol Peter Krista – vari som ja horší? Sľubujem, že svojim druhom v zbrani a vo fľaši budem verným súdruhom, priateľom a bratom a tým ostatným aspoň bratrancom. Som pripravený za seba aj ich životy položiť. 

Tým končím a zostávam s pozdravom:  S Rakúsko – uhorskou monarchiou na večné časy a kedykoľvek inak!
 
P.S.  Žiadam, aby mi môj pes Floki bol ponechaný do osobného vlastníctva a feudálnej opatery, a to aj v čase najväčšieho hladu. Za pochopenie neďakujem, lebo zbojníci neďakujú. 

 
Podpis. Odtlačok palca ľavej ruky (u pravičiarov pravej). Bez pečiatky . 

D r a g o   

(Pokračovanie nasleduje)
 
 

 
ilustrácia: M. Stano – Bratislava