Drahoslav Mika

RUDI OŠTINOHA:        (Horiacou paličkou si pripaľuje zapekačku)

JERGUŠ  CHLAPIN:    (Rudimu) Daj potiahnuť.

RUDI OŠTINOHA:        Nedám. Kúp si. Kde si svoju zapotrošil?

JERGUŠ  CHLAPIN:    Lekár mi zakázal. Povedal, že fajčenie škodí 

                                   zdraviu. Ale povedz – či ja mám nejaké zdravie?

RUDI  OŠTINOHA:       Nájdi si iného lekára. Daj mu pár grajciarov. Povolí.

                                  Dnes za peniaze aj korupciu kúpiš. 

MIŠO  ILČÍK:              Ešte dobre, že ti nezakázal piť. 
FERI  OŠTINOHA:      Alebo jesť…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Tak čo je s tou večerou, chlapi? Som hladný ako 

                                 starý Bodrík a vlk dohromady. 

UHORČÍK:                 Ten, čo Karkuľku Červenú zožrau?

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Ten. 

UHORČÍK:                  A Karkuľka bola komunistka? 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Nie. Patrila k červeným Khmérom 

RUDI  OŠTINOHA:      A ja som sa nazdával, že bola Indiánka,

                                  Červená tvár. 

FERI  OŠTINOHA:      Prestaňte, lebo ma prejde chuť. A pritom mi Cigáni 

                                  v bruchu vyhrávajú

GAJDOŠÍK:                Cigáni aspoň v bruchu vyhrávajú. Ale z Rómov 

                                  choseň žiaden. Ani ozbíjať ich nemáš o čo. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Attila, Ištván, berte žufaňu a ujmite sa naberania – ako

                                   môj dedo vravievali – Divide et impera! Dividendy 

                                   sa vyperú – ako každé špinavé peniaze. Chlapi, 

                                   ešusy sem!

ATTILA és IŠTVÁN:      (Plnia rozkaz a nalievajú chlapom z kotla do ešúsov 

                                    guľáš (Zbojnícky, nie nejaký predvolebný) 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        (Koštuje…Zvrášti obočie … Pokrúti nechápavo hlavou… 

                                   Vypľuje… )  A toto má byť čo?!!!  Ilčík, ty si varil?

MIŠO  ILČÍK:               Nuž – ja, kto iný? A…a…a… čo sa ti nepozdáva? 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        To mäso – z čoho je? Z netopiera, či čo? Jakživ som 

                                   také niečo v hube nemal. A ja som už mal v hube 

                                   všelijaké veci… 

MIŠO  ILČÍK:               Z čoho… Z čoho… Kríza je. Peniaze mi nedávate, zo 

                                   zboja tiež hovno prinášate, lebo bedáči porozdávate, 

                                   asi šplháte na opušťák, nuž som použil – onô… no – 

                                   onô  – sójové mäso. … Vari vieš, že to oné – zdravá 

                                   výživa…  

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Zo sojky?

MIŠO  ILČÍK:                Zo sóje, taká burina…

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Kašlem ti na tvoje sóje, či čo to je (Rozoženie sa a 

                                    zahodí ešús so sójovým gulášom do hlbokého lesa)

                                    (Les je taký hlboký, že neplavec by sa v ňom aj utopiť 

                                    mohol.)

ZBOJNÍCI:                    (Nasledujú Turoňov príklad, lebo Verba movent – 

                                    exempla trahunt.)

FLOKI:                         (Pribehne k najbližšiemu ešúsu, olízuje ho, potom 

                                    sa pomaly priplazí k ohníku, nechápavo sa pozrie na 

                                    Miša Ilčíka a hodí šabľu – teda grcku, lebo psy sa asi 

                                    šermovať nevedia. Potom počká, až spoza oblaka 

                                    vykukne Mesiac a vyje na neho. Možno dačo oznamuje 

                                    na Sírius – Psiu hviezdu.) 

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Mali by sme mať ešte bok slaniny. Podelíme sa. Pekne –

                                    po bratsky. 

ATTILA:                        Nem po bratsky, každému rovnakým dielom.

UHORČÍK:                    Tak ja teda idem pre slaninku (Odchádza do chaty)

FERI  OŠTINOHA:        A piť budeme čo?

MIŠO  ILČÍK:                Vykvasil som sójovicu – kto si dá?

ZBOJNÍCI:                    (Hodia po Mišovi rôzne predmety, kto má čo práve 

                                    v ruke)

FLOKI:                         Ja nie! (Prehovorí ľudským hlasom)

ZBOJNÍCI:                     (Neveria vlastným ušiam) (A to mali zástupcu na 

                                     deafolympiáde. Voľajaký Ruda, zbojníčisko…)

O  dve  minúty  neskôr

UHORČIK:                   (Vychádza z chaty. V jednej ruke drží tri fľaše 

                                    pálenky,  v druhej krabicu s Whiskas)

ZBOJNÍCI:                    A slanina?

UHORČÍK:                    Ninč slanina! Myši zožrali. 

RUDI  OŠTINOHA:         Len či  neboli tie myši také – dvojnohé? (Zabodne 

                                     zrak do Ilčíka. Nôž zabodnúť nemôže, lebo ho pred 

                                     chvíľou zahodil a ešte ho nenašiel.)

MIŠO  ILČÍK:                (Sklopí zrak. Mlčí.)

UHORČÍK:                    Iba toto, ľaľa (ukazuje na whiskas) som objavil. 

                                    Čo to je, neviem, ale vyzerá to pekne a smrdí tuzexovo. 

                                    Ilčík, dá sa to jesť?

MIŠO  ILČÍK:                Nuž… v podstate… dá… (ďalej mrmle len pre seba) 

                                    Veď aj mačky to jedia… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Tak to teda podeľ. Každému rovným dielom. Keď už 

                                     máme pokapať, tak všetci naraz. Dediť tu aj tak nie je čo. 

                                     Všetko je poprivatizovaná a rozpredané. 

ATTILA és IŠTVÁN:      (Berú krabicu, nasýpajú chlapom do dlaní…)

ZBOJNÍCI:                    (Natŕčajú dlane, jedia whiskas a tvária sa blažene.

                                    Dvoma slovami – chutí im )

MIŠO  ILČÍK:                (Nenápadne podhodí svoj diel Flokimu a tvári sa, že má

                                    psíka rád. Ba ho aj pohladká.)

FLOKI:                        (Tvári sa, že má rád Miša a myslí si svoje.)

JERGUŠ  CHLAPIN:     Najedení by sme ako-tak boli. Huni – pálenô na stôl… 

                                   či vlastne na pniak! 

ATTILA a IŠTVÁN:       Otvárajú fľaše a podávajú chlapom.

FĽAŠE:                      (Kolujú z ruky do ruky. Pije sa priamo z hrdla.)

ZBOJNÍCI:                   (Začínajú spievať)  Horeháj, doluháj, zas tu máme prvý 

                                  máj… (Keď prenôtia všetky oplzlé zbojnícke pesničky,

                                   vycikajú sa do kríkov a pod stromy – nehanbia sa, lebo 

                                  už je tma – vlastne oni by sa ani za vidna nehanbili. Veď

                                  sú nejakí zbojníci, nie? A nie hocijakí – hornouhorskí. 

                                  Zaviažu si motúziky na poklopcoch a ukladajú sa na 

                                  nočný spánok.)

FLOKI:                       (Zahľadí sa ako básnik na Mesiac, snaží sa zavyť, ale

                                  z hrdla sa mu podarí vylúdiť iba) Miau, Miau… 

                                  (Asi to bude tým whiskasom)

D r a g o    

( P o k r a č o v a n i e… )