Drahoslav Mika

 
Čo bolí, to prebolí,

nechodím už do školy –

podľa popradského zvyku

vysedávam na Luníku.

Nepestujem cyklotriál –

Rum – to je môj materiál.

Nenapijem sa ja koly –

od koly nič neprebolí.

Nechcem tonik, nechcem sprajt –

pivo je môj kamarát.

Čo bolí – to sa mi prieči.

Pivo s rumom všetko lieči.

Veď dnes vie už celý boží svet –

Imidž je nanič – počúvajme smäd!

Čo bolí, to prebolí,

nelej mi rum do koly.

Na kolu ja zhora kašlem,

preto píšem túto báseň –

na oslavu piva, rumu…

(Ej, keby tak stál korunu!)

Hlt za hltom – log-log-log

Nepitve ma patológ.

Čo bolelo, prebolelo,

pivo pitve moje telo

na balkóne na Luníku,

odkiaľ domov niet úniku.

Priateľský tu vládne duch –

Jak na h…. veľroj  múch. 

Čo bolí, to bolieť bude,

máme ešte pivo v sude.

A aby bol dáky fígeľ –

načapujte ešte krígel!

Do riti aj s Mirom Nogom –

Piť budem dnes s patológom.

Vystaví mi potvrdenie…Bárs,

že som zomrel ako chlap –  na AIDS!

Nie na zuby, keď mi liezli mliečne –

Dvoril som že jednej švárnej slečne.

Bez ostychu na Luníku kričím: –

Chorobu mala tá slečna …nákazlivú.

Čo bolelo, dávno prebolelo –

Rum je môj duch, pivo moje telo!

Venované balkónovým

lunikárom len tak z ničoho nič.

13052002  /  D r a g o  
 
 
 
 

 
ilustračné foto      zdroj: http://flog.pravda.sk/simafoto.flog?foto=190566