Drahoslav Mika

O 30 minút neskôr.

Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes vtiahnu hlavy medzi plecia. Ale keďže sa nič nebezpečného nedeje, natiahnu ich do ešte väčšej výšky ako ich mali predtým, asi tak ako Východniar, keď pozerá, či by sa pre neho nenašlo nejaké voľné miesto v Prešporku.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Žeby pozdrav od Jánošíka?

MIŠO  ILČÍK:              Jánošík posiela trojrohé. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tak potom možno poštár..?

MIŠO  ILČÍK:              Poštár zvoní dvakrát.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Možno máme pokazený zvonček.  Ale nie… v ktorom 

                                 uchu mi zvoní?

MIŠO  ILČÍK:              Ak si neabsolvoval zápal stredného ucha, tak možno 

                                 práve v tomto. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Neabsolvoval som, lebo poslednú zápalku som 

                                 spotreboval na podpálenie kaštieľa.

MIŠO  ILČÍK:              Podpálil si?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nepodpálil. Vtedy som zistil,  že proti vetru sa šťať nedá,

                                 a ani zápalka dlho nehorí. 

MIŠO  ILČÍK:              Šťať sa dá.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Dá?

MIŠO  ILČÍK:              Skúsil som. Dá. Neodporúčam. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nuž a ja som vtedy chcel prihlásiť patent na inováciu 

                                 zápalky.

MIŠO  ILČÍK:              Aký?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Aby sa hlavička vyrábala na opačnej strane. 

MIŠO  ILČÍK:              A čo ti povedali?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Že je to somárina.

MIŠO  ILČÍK:              A ty?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Predal som nápad Číňanom. Podľa nich je to kultúrno-

                                 revolučný prevrat vo výrobe zápaliek. A pod vplyvom 

                                 toho začali vyrábať zapaľovače. A upravili známe čínske 

                                 porekadlo, že každá zápalka má dva konce…

MIŠO  ILČÍK:              (Smutne) A ja iba jeden… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Číňania sa činia… a potom vyčíňajú… Od slov prechádzajú 

                                 k výčinom. … Nerozmokne?

MIŠO  ILČÍK:              Číňan? Nie. Ukryje sa do butiku.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Ale nie, lístoček… štvorrohý…

MIŠO  ILČÍK:              A čo ja viem? Lístkové cesto by rozmoklo. Prečo sa pýtaš7

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Len tak. Bohvie, čo v ňom stojí?

MIŠO  ILČÍK:              A čo v ňom visí…(Nôti. ale potichu, aby chlapcov nezobudil)

                                  Lístoček z brezy dolu vodou pláva … 

TUTROŇ-ZBOJNÍK:   Ja nie o tom, o tom, čo nám doletel.

MIŠO  ILČÍK:              Ahá! A ja som na neho už celkom zabudol. Bohvie, čo v 

                                  ňom stojí…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Veď sa pozri.

MIŠO  ILČÍK:               Prečo ja? Dnes otvoríš lístoček, a odrazu si bez prstov,

                                   ani nevieš ako a prečo. Alebo ti brucho rozpára a črevá 

                                   z teba vyjdú.  Nik nám nevolal, že tu máme umiestnenú 

                                   bombu?

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A kto by nám volal? Aj tak tu nikto nedvíha telefóny. 

MIŠO  ILČÍK:               Tak sa pozri… Na ten lístoček…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Prečo práve ja? Ja nie som na hlavu padnutý. Aj antrax 

                                  v ňom môže byť.   Floki, poď sem! K nohe!

FLOKI:                        (Pribehne a postaví sa na zadné labky. )

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Dones lístoček pánovi, dones…

FLOKI:                        (Vydriape sa na strom a lístoček donesie spolu s valaškou.) 

MIŠO-ILČÍK:               Ha-ha, pánovi… akému pánovi?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Vieš, Mižu, ty si ešte mladý, taký grínhorn, ale ja (buší sa 

                                 do pŕs) Ja som PÁN zbojník! 

MIŠO  ILČÍK:              Dobre sa búši do pŕs tomu, kto nijaké nemá. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nie každý dostal šancu stať sa kulturistom. Ja som aj 

                                 hnoj kydal, a nehanbím sa za to. A bez proteínov. … 

                                 No pozri sa konečne, čo nám to píšu. 

MIŠO  ILČÍK:              (Preberie od Flokiho valašku aj s lístočkom. Zažne

                                 petrolejku. Číta, alebo sa aspoň tak tvári) Tu je adresa. 

                                 Zbojnícky kapitán Juraj od Jánošíkov z Terchovej, 

                                 poddaný  grófa Andrássyho, bytom Terchová, 

                                 prechodný pobyt Zbojnícka chata na Horehroní na 

                                 vysokej divej poľane číslo neudané. Adresa je správna, 

                                 sem to patrí. Ale – kde je Jánošík?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nepovedz!!!   Otvor to!

MIŠO  ILČÍK:              Listové tajomstvo…

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Je to do vlastných rúk? Nie je. Tak sa neondej. 

MIŠO ILČÍK:               (Otvorí list a očami číta)  Fíha! Veď je to povolávací rozkaz. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Kam nás pozývajú?

MIŠO  ILČÍK:              Nás nie, iba Jánošíka. Do krčmy. Vraj má prísť na 

                                 hrachovú polievku.   

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Je to doporučené?

MIŠO  ILČÍK:              Nie je.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tak sa tvárme, že sme to neprevzali. Keby na lokše, 

                                  nepoviem, ale na polievku, hrachovú… samé prdy… 

                                  (Zoberie lístoček, priondie ho naspäť k valaške a valašku

                                  zatne do pôvodného stavu. ) Nažerie sa hrachu a budeme 

                                  tu mať smrad. 

MIŠO  ILČÍK:               (Zazíva) Nepospíme si ešte? Do rána je dlhá chvíľa, 

                                  vyprevaď ma moja milá…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Slnko už dávno vystúpilo nad hory. Radšej nie, mohli by 

                                  sme prespať svoju dobu. 

MIŠO  ILČÍK:               Pravdu máš. Radšej Jolanku, holubičku moju, ako svoju dobu. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Našiel som kompromisné riešenie: Ty prespíš moju a 

                                  ja na oplátku tvoju dobu a sme si kvit. 

MIŠO  ILČÍK:               Ja som vedel, že dvaja súdni zbojníci sa vždy dohodnú.
 

D r a g o      ilustroval: M. Stano
(Po k r a č o v a n i e )