Drahoslav Mika

Hneď na začiatku svojho článku by som chcel napísať, že to nebude o žalostnom stave ruských a ani našich ciest (to by bola tiež zaujímavá ale oveľa širšia téma). O niektorých mojich predchádzajúcich článkoch mi pár mojich známych povedalo, a jeden verný čitateľ napísal, aby som tému 2. svetovej a frontové pesničky, nechal radšej až na začiatok mája. Možno som staromódny, ale ja podobný názor nezdieľam. Myslím, že články o Veľkej Vlasteneckej vojne, ako v Rusku 2. svetovú tiež nazývajú, sa môžu písať po celý rok (veď vojaci, často len mladí chlapci alebo dievčatá, či už na jednej strane frontu či na druhej, zomierali po celý rok, ba dokonca celé štyri roky) a je to rovnako aktuálne stále. Veď na koľkých miestach horia vojnové ohniská na Zemeguli napríklad aj v dnešný deň?

O frontových piesňach to, myslím, platí celkom určite… a v texte jednej z nich sa o cestách vojny hovorí – „…my na ne, priatelia, zabudnúť nesmieme„.

Pesnička DOROGI sa tematicky radí medzi frontové, avšak vznikla až nejaký čas po vojne. Autorom slov je známy textár Lev Ošanin, hudbu zložil skladateľ Anatolij Novikov. V priebehu niekoľkých dní sa zaradila medzi najobľúbenejšie piesne o vojne a vo svojom repertoári ju mali postupne mnohé hudobné telesá, od Alexandrovcov až po Pojuščije gitari (Spievajúce gitary).

Poznámka: Text je iba voľne preložený a nie je to teda žiadna Poézia (ako by si niekto mohol myslieť).

DOROGI  („Эх, дороги“)

Ej, cesty
Prach a hmla
chlad, nepokoj
a stepná tráva.
Nemôžeš poznať
svoj osud
Možno zložíš krídla
uprostred stepí.

Kúdolí sa prach pod čižmami,
po stepiach, po poliach
A okolo besnejú plamene
a svištia guľky

Ej, cesty
Prach a hmla,
Chlad a nepokoj
a stepná tráva
Zahrmí výstrel
havran krúži
Tvoj priateľ v tej tráve
neživý leží

A cesta vedie ďalej,
práši sa, kúdolí
a okolo dymí zem
cudzia zem

Ej, cesty,
prach  a hmla,
chlad a nepokoj,
a stepná tráva.
Krajina borovíc
slnko vstáva
A v rodnej bráničke
matka čaká synáčika.

Nekonečnými cestami,
stepami, poliami
Všetci pozerajú za nami
Rodné oči

Ej, cesty,
prach a hmla,
chlad, nepokoj,
a stepná tráva.
Či je  sneh a či je vietor –
Pripomeňme si, priatelia
My tieto na cesty
zabudnúť nesmieme.

(Voľný preklad textu – Ja)

Už letmý pohľad na stránku Youtube s heslom „Эх, дороги“ napovedá, že v Rusku je táto pieseň veľmi populárna. Naspievalo ju tam veľa interpretov (možno aj všetci). Ja ju poznám v podaní asi siedmich. Aj text piesne sa v každej jej verzii trochu odlišuje. Mne osobne sa najviac páči verzia v podaní speváka Muslima Magomajeva. Práve tá má však na videu z Youtube takmer nepočuteľný zvuk, tak tú som si do článku nakoniec nedal. Ja si ju ale medzi videami na You.tube (alebo aj Ru.tube) ľahko nájdem. Čitateľ, ktorý bude mať záujem, konieckoncov, tiež … 🙂 Prepáčte, na chvíľu som si predstavil ako si všetci moji milí čitatelia vyhľadávajú sovietsku star Muslima Magomajeva… (Národnosťou je Azarbajdžanec.) Veľmi sa ospravedlňujem, ale musel som sa trochu pousmiať popod fúzy, lebo bradu som práve dnes oholil.

Táto pieseň sa mi vždy páčila a už dávno poznám pozadie jej vzniku. Pieseň „Oj, cesty“ vznikla v r. 1945 na objednávku do nejakého programu Veľkého divadla v Moskve. „Kompozitor“ A. Novikov sa vraj pri skladaní hudby oprel o motív jednej ruskej ľudovej piesne.

zdroje: http://www.mows.sk/mowsnet/mowsnet.php?sekcia=blog&detail=117  sk&source=hp&biw=1276&bih

—————————-
Ruská armáda je, samozrejme, aj v súčasnosti, vždy pripravená…

Aj keď v ostatných rokoch sa robí na brancov doslova hon (ako na čarodejnice), pretože sa skrývajú a robia všetko možné, len aby nemuseli na vojenskú službu nastúpiť. Aj u nás sme poznali, čo je to modrá knižka. V Rusku majú zase BELYJ BIĽET.

Táto pesnička je zobratá s humorom a je úvodnou piesňou pre každý diel (nekonečného) seriálu SOLDATY  –  VOJACI. S tou istou melódiou existujú aj slová pre výsadkárov…

_____________________________
16.4.11 Dodatok pre Byrsa

Vážený priateľ  BYRS, potešilo ma, že nerobím tie hudobné veci nadarmo a že sa to niekomu aj páči. Svetom bežia síce iné trendy, nič proti gustu, je to vec každého, čo mu vyhovuje. Tie vojnové a podobné pesničky prežívajú už desaťročia a stále sa niekomu páčia. Ja osobne pracujem s internetom veľmi krátko a tie pesničky získavam cez program You Tube. Stačí zadať do vyhľadávača You Tube názov pesničky, (alebo prvé slová) potom tam naskočí ponuka a jedna pesnička sa objaví v podaní rôznych interpretov. Nasleduje potom taký výber pesničiek, že človek nevie, čo si skôr vypočuť. Ja ešte nahadzujem názov pesničky v ruskej abecede, tak sa aj počítač rýchlejšie zorientuje, ale hádam to pôjde aj latinkou. Stačí trafiť na jednu pesničku, a potom je to už ako pavúčia sieť…  Okrem You Tube je ešte myslím čisto ruský program Ru Tube.