Drahoslav Mika

O trinásť minút neskôr.
 
Vatra pred chatou sa pomaly rozhára, Floki sa nehára, nemá s kým, plamienky olizujú suché vetvičky, ohník praská jedna radosť. je bezvetrie, dym stúpa pekne dohora, akoby ho bola jedna mater mala… či vlastne  akoby podľa neviditeľného pravítka. Zbojníci prinášajú raždie, veľa raždia, lebo dúfajú, že proces, ako to už v Hornouhorsku býva, bude veľmi dlhý, ak nejaký vôbec bude. Tabakom si fajočky npchávajú, sadajú si do trištvrťkruhu, lebo do polkruhu by im bolo tesno a celý kruh uzavrieť nemôžu, lebo im v tom prekáža zavesená hojdacia sieť a sud s pivom. Ku každému súdu patrí sud.
 
FLOKI:                      Hav!
 
V ovzduší cítiť napätie aspoň 770 – 980 voltov, aké Hornouhorsko od čias Mykénskej kultúry nezažilo. Aby sa napätie ešte viac vystupňovalo (pre múdrejších vygradovalo) , ponad poľanu plavmo preletí archeopteryx. Keby nebol poruke, môže byť aj iná  maškara z Jurského parku. Veď aj tu ide o Juraja. Obloha nám chystá zatmenie Slnka (stačí čiastočné, úplné by stalo daňových poplatníkov veľa peňazí, možno by ani dvanásty pilier nevystačil). Zvery pozaliezali do nôr a ležovísk, vtáky sú ticho, aby bolo lepšie počuť, čo sa bude diať. Mišo Ilčík vychádza z chaty a nesie obrovský štós papierov formátu A/4 a nejaké leporelá.
 
FLOKI:                     Hav!!!

CHLAP V SIETI:       (Znásobí v sebe všetky sily z opaska, čo mu dobré víly do 

                                  vienka dali, opasok nenápadne utiahne, nenápadne si zaviaže 

                                  šnúrky na bačkorách, nenápadne siahne po valaške zaťatej v 

                                  jedli konča jeho hlavy. )

ZBOJNÍCI:                 (Ako to už v Horných Uhrách býva, nič nevidia, ničoho si 

                                  nevšímajú, lebo všetci do jedného majú zatvorené oči a 

                                  meditujú v štýle Uhor-jogy). (Podoba s Yogi medveďom je 

                                  čisto a možno aj špinavo náhodná)

CHLAP V SIETI:        Juchúchúúúú!!! (Vykríkne, vyskočí zo siete, preskočí vatru, 

                                  prerazí trištvrťkruh sediacich a meditujúcich zbojníkov, 

                                  zatancuje odzemok a čosi-kamsi zmizne za stromami v lese. 

                                  Ako by sa bol vyparil. Akoby tu vôbec nebol.)

ZBOJNÍCI:                 Končia meditáciu, pomaly otvárajú oči, a hoci čas je už riadne 

                                  pokročilý, začína im svitať. 

RUDI  OŠTINOHA:    Kde je? Teraz tu bol… 

IŠTVÁN:                     Kto?

RUDI  OŠTINOHA:   No ten… 

MĽANDRIAK:           Tu niekto bol? 

JERGUŠ CHLAPIN: Ja som nič nevidel… 

JANO  KRAVINEC:   Ako by sa pod zem prepadol.

ATTILA:                    Do horúcich pekiel…

KUBO  BLCHA:        Ja som raz tiež takto prepadol, ale v škole… osobitnej …

MIŠO  ILČÍK:            OCHRANKA!!!

SUROVEC:               Tu!

MAŤO   KLIEŠŤ:       Aj tu! 

MIŠO  ILČÍK:             Ako vám mohol ujsť?  Vari ste spali?

SUROVEC:                On neušiel. On – zmizol-… ako gáfor… Možno víly…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Celé Hornouhorsko sa zviditeľňuje, a on sa urobí 

                                    neviditeľným… Zaujímavé… Je on vôbec náš? Keby som 

                                    vedel, ako sa myslí, tak by som si o tom svoje pomyslel…

MIŠO  ILČÍK:               Ochránka sa vydá za ním! Po horúcej stope. Ale bacha, aby 

                                    ste sa nepopálili. Veď on to tu nepozná. Ešte zablúdi. A my 

                                    čo povieme histórii?  Kravinec, toto nepíš… Dovediete ho 

                                    späť stoj čo stoj, a keby to nestačilo, tak aj lež čo lež!  

                                    Pochodom – v klus! 

OCHRÁNKA:              (Vyrazí do stíhania)

FLOKI:                         (Pridá sa k ochranke, ale na kraji lesa si to rozmyslí a vráti sa.)

RUDI  OŠTINOHA:     Len aby ho dolapili…
GAJDOŠÍK:                 Chytia ho, určite ho chytia… Veď je to rozkaz. Čo by sme si 

                                  bez neho počali? Zostali by sme ako siroty Podhradských. 

MĽANDRIAK:             Alebo ako Maryčka Magdonová… 

RUDI  OŠTINOHA:     A prečo vôbec utekal? 

MIŠO  ILČÍK:              Zo zvyku. Pred veriteľmi… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Sedliak… A za kňaza to študírovať  chcelo… 

FLOKI:                         (Donáša v zuboch buzitašku a položí ju pred Ilčíka)

MIŠO  ILČÍK:                 (Zoberie taštičku, kutrá v nej, vyberá rôzne papiere, fotky, 

                                      preukazy, študuje ich). Chlapi… … posadajte do polkruhu, 

                                      už sa pomestíte, lebo popadáte na rite… (Číta)

                                      Klonovací ústav Horného Uhorska týmto potvrdzuje, že 

                                      sa mu úspešne podarilo z hrudného chlpu  Juraja Jánošíka

                                      vyklonovať  jeho identické dvojča menom Kíšonáj Jaruj. 

                                      Od originálu je na nerozoznanie, slovami básnika – ako by

                                      ich bola jedna mater mala. Toto potvrdenie platí s očkovacím 

                                      preukazom, v prípade straty aj bez neho. 

FLOKI:                           No toto?!
 
 
D r a g o  

(P o k r a č o v a n i e )