O trinásť minút neskôr.
Vatra pred chatou sa pomaly rozhára, Floki sa nehára, nemá s kým, plamienky olizujú suché vetvičky, ohník praská jedna radosť. je bezvetrie, dym stúpa pekne dohora, akoby ho bola jedna mater mala… či vlastne akoby podľa neviditeľného pravítka. Zbojníci prinášajú raždie, veľa raždia, lebo dúfajú, že proces, ako to už v Hornouhorsku býva, bude veľmi dlhý, ak nejaký vôbec bude. Tabakom si fajočky npchávajú, sadajú si do trištvrťkruhu, lebo do polkruhu by im bolo tesno a celý kruh uzavrieť nemôžu, lebo im v tom prekáža zavesená hojdacia sieť a sud s pivom. Ku každému súdu patrí sud.
FLOKI: Hav!
V ovzduší cítiť napätie aspoň 770 – 980 voltov, aké Hornouhorsko od čias Mykénskej kultúry nezažilo. Aby sa napätie ešte viac vystupňovalo (pre múdrejších vygradovalo) , ponad poľanu plavmo preletí archeopteryx. Keby nebol poruke, môže byť aj iná maškara z Jurského parku. Veď aj tu ide o Juraja. Obloha nám chystá zatmenie Slnka (stačí čiastočné, úplné by stalo daňových poplatníkov veľa peňazí, možno by ani dvanásty pilier nevystačil). Zvery pozaliezali do nôr a ležovísk, vtáky sú ticho, aby bolo lepšie počuť, čo sa bude diať. Mišo Ilčík vychádza z chaty a nesie obrovský štós papierov formátu A/4 a nejaké leporelá.
FLOKI: Hav!!!
CHLAP V SIETI: (Znásobí v sebe všetky sily z opaska, čo mu dobré víly do
vienka dali, opasok nenápadne utiahne, nenápadne si zaviaže
šnúrky na bačkorách, nenápadne siahne po valaške zaťatej v
jedli konča jeho hlavy. )
ZBOJNÍCI: (Ako to už v Horných Uhrách býva, nič nevidia, ničoho si
nevšímajú, lebo všetci do jedného majú zatvorené oči a
meditujú v štýle Uhor-jogy). (Podoba s Yogi medveďom je
čisto a možno aj špinavo náhodná)
CHLAP V SIETI: Juchúchúúúú!!! (Vykríkne, vyskočí zo siete, preskočí vatru,
prerazí trištvrťkruh sediacich a meditujúcich zbojníkov,
zatancuje odzemok a čosi-kamsi zmizne za stromami v lese.
Ako by sa bol vyparil. Akoby tu vôbec nebol.)
ZBOJNÍCI: Končia meditáciu, pomaly otvárajú oči, a hoci čas je už riadne
pokročilý, začína im svitať.
RUDI OŠTINOHA: Kde je? Teraz tu bol…
IŠTVÁN: Kto?
RUDI OŠTINOHA: No ten…
MĽANDRIAK: Tu niekto bol?
JERGUŠ CHLAPIN: Ja som nič nevidel…
JANO KRAVINEC: Ako by sa pod zem prepadol.
ATTILA: Do horúcich pekiel…
KUBO BLCHA: Ja som raz tiež takto prepadol, ale v škole… osobitnej …
MIŠO ILČÍK: OCHRANKA!!!
SUROVEC: Tu!
MAŤO KLIEŠŤ: Aj tu!
MIŠO ILČÍK: Ako vám mohol ujsť? Vari ste spali?
SUROVEC: On neušiel. On – zmizol-… ako gáfor… Možno víly…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Celé Hornouhorsko sa zviditeľňuje, a on sa urobí
neviditeľným… Zaujímavé… Je on vôbec náš? Keby som
vedel, ako sa myslí, tak by som si o tom svoje pomyslel…
MIŠO ILČÍK: Ochránka sa vydá za ním! Po horúcej stope. Ale bacha, aby
ste sa nepopálili. Veď on to tu nepozná. Ešte zablúdi. A my
čo povieme histórii? Kravinec, toto nepíš… Dovediete ho
späť stoj čo stoj, a keby to nestačilo, tak aj lež čo lež!
Pochodom – v klus!
OCHRÁNKA: (Vyrazí do stíhania)
FLOKI: (Pridá sa k ochranke, ale na kraji lesa si to rozmyslí a vráti sa.)
RUDI OŠTINOHA: Len aby ho dolapili…
GAJDOŠÍK: Chytia ho, určite ho chytia… Veď je to rozkaz. Čo by sme si
bez neho počali? Zostali by sme ako siroty Podhradských.
MĽANDRIAK: Alebo ako Maryčka Magdonová…
RUDI OŠTINOHA: A prečo vôbec utekal?
MIŠO ILČÍK: Zo zvyku. Pred veriteľmi…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Sedliak… A za kňaza to študírovať chcelo…
FLOKI: (Donáša v zuboch buzitašku a položí ju pred Ilčíka)
MIŠO ILČÍK: (Zoberie taštičku, kutrá v nej, vyberá rôzne papiere, fotky,
preukazy, študuje ich). Chlapi… … posadajte do polkruhu,
už sa pomestíte, lebo popadáte na rite… (Číta)
Klonovací ústav Horného Uhorska týmto potvrdzuje, že
sa mu úspešne podarilo z hrudného chlpu Juraja Jánošíka
vyklonovať jeho identické dvojča menom Kíšonáj Jaruj.
Od originálu je na nerozoznanie, slovami básnika – ako by
ich bola jedna mater mala. Toto potvrdenie platí s očkovacím
preukazom, v prípade straty aj bez neho.
FLOKI: No toto?!
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
Celá debata | RSS tejto debaty