Drahoslav Mika

 
Jedného zimného večera som sa zapozeral  do internátneho okna mojej spolužiačky.

N O Č N É   K R O K Y

Sviští vietor nocou čiernou

oblak hviezdy zakrýva

opustená cesta vedie

ta, kde ona prebýva.

Kroky v čižmách priblížia sa

a mráz hlce ozvenu,

zatiaľ ale prechádzam tou

cestou len na zelenú.

Červenou dnes srdce svieti.

Stop! -a ďalej ani krok…

Cez spleť záclonových kvetín

hľadím na ňu cez oblok.

Kroky v čižmách vzďaľujú sa

a mráz hlce ozvenu

zajtra možno prejdem túto

cestu aj na červenú.  

D r a g o 02031968

Až raz ma tie lásky neláskavé (naoko) prestali baviť a vznikla vzdorobáseň…

A N T I A M O R 

Nechaj ma odísť, nemám ťa rád!

Otvor si dušu a pusť ma von.

Nechaj ma už raz pokojne spať

a prestaň v srdci robiť mi zhon.

Nechaj ma odísť do nových dní,

na nové cesty, do hĺbok nocí,

do nových svetov, o ktorých sním

a miesto teba v srdci ich nosím. 

Nechaj ma odísť do šírych diaľav

a nesmúť za mnou. Sama si vinná.

Neverím ti už, už ma nehľadaj –

veď jednu lásku nahradí iná.

Nechaj ma odísť, nechcem viac čakať

a oči tvoje s čarovným leskom

neoklamú viac. Odchádzam na čas

do sveta kľudu… tŕnistou cestou…

D r a g o                   10031968